RoháčekŽidom12

Židom

Povzbudenie oblakom svedkov.1 Pre­to aj my, keď máme taký veľký ob­lak sved­kov okolo seba, složme každé bremeno a ľah­ko ob­kľučujúci hriech a tak s tr­pez­livosťou bežme pred nami ležiaci beh o závod 2 hľadiac ta na Veľvod­cu viery a do­konávateľa Ježiša, ktorý mies­to rados­ti, ktorá ležala pred ním, str­pel kríž opo­vrh­núc han­bou a po­sadil sa po pravici trónu Božieho. 3 Lebo po­vážte toho, ktorý str­pel od hriešnikov také sebe protirečenie, aby ste umd­lievajúc ne­us­tali vo svojich dušiach. Koho Pán miluje, toho tresce. Užitočnosť kázne Pánovej.4 Ešte ste sa ne­sprotivili až do krvi v bor­be proti hriechu 5 a za­bud­li ste na na­pomenutie, ktoré vám hovorí jako synom: Môj synu, ne­pohŕdaj kázňou Pánovou ani ne­umd­lievaj, keď si ním káraný!? 6 Lebo koho Pán miluje, toho káz­ni, a švihá každého, koho prijíma za syna. 7 Ak znášate kázeň, Bôh sa vám podáva jako synom. Lebo kdeže je nejaký syn, ktorého by nekáz­nil otec? 8 Ale ak ste bez káz­ne, ktorej sa stali účast­ní všet­ci, vtedy ste cudzoložňatá a nie synovia. 9 A po­tom: svoj­ho tela ot­cov sme mali za káz­niteľov a os­týchali sme sa; či sa tedy o mnoho viacej ne­pod­riadime Ot­covi duchov, aby sme žili?! 10 Lebo tam­tí na málo dní, podľa toho, jako sa im videlo, káz­nili; ale on na užitok, do­stať podiel na jeho svätos­ti. 11 A prav­da ni­ktoré káz­nenie, keď je prítom­né, ne­vidí sa byť radost­ným, lež smut­ným; ale po­zdejšie po­koj­ným ovocím spraved­livos­ti od­pláca tým, ktorí ním boli vy­cvičení. Povzbudenie vzmužiť sa, stíhať pokoj a posvätenie. Nebyť ako Ezav.12 Pre­to posil­nite opustené ruky a zomd­lené kolená vzpriam­te 13 a rob­te priamu drahu svojimi nohami, aby to, čo je kuľhavé, ne­vybočilo, ale radšej bolo uzdravené. 14 Stíhaj­te po­koj so všet­kými a po­svätenie, bez ktorého ni­kto ne­uvidí Pána, 15 do­zerajúc, aby nie­kto neza­os­tával od milos­ti Božej, aby ne­vyrás­tol nejaký koreň hor­kos­ti a nenarobil ne­pokoja a trápenia, a boli by ním poškvr­není mnohí! 16 Aby nebol niekto smil­ník alebo obec­ný jako Ezav, ktorý za jeden po­krm predal svoje pr­voroden­stvo. 17 Lebo viete, že keď aj po­tom chcel zdediť požeh­nanie, bol od­vr­hnutý, lebo nenašiel mies­ta ob­ratu mys­le u svoj­ho otca, hoci to aj so sl­zami snažne hľadal. Izrael sa blížil k horiacemu Sinai, veriaci v Krista sa blížia k nebeskému Sionu. Neodbyť hovoriaceho.18 Lebo ste ne­pris­túpili k dotýkanému vr­chu a horiacemu ohňom, k mrákave, ku tme, k vích­rici, 19 ku zvuku trúby a k hlasu slov, čo tí, ktorí ho počuli, prosili, žeby im viacej nebolo hovorené slovo, 20 lebo ne­moh­li uniesť to, čo sa im pri­kazovalo: Keby sa aj len zviera dot­klo vr­chu, ukameňujú ho alebo pre­bod­nú strelou. 21 A bolo také strašné to, čo videli, že sám Mojžiš po­vedal: Predesený som a trasiem sa. 22 Ale ste pri­stúpili k vr­chu Si­onu a k mes­tu živého Boha, k nebes­kému Jeruzalemu a k myriadám an­jelov, 23 k sláv­nost­nému shromaždeniu a k sboru pr­vorodených, ktorí sú za­písaní v nebesiach, a k Bohu sud­covi všet­kých a k duchom spraved­livých zdokonalených 24 a k pro­stred­níkovi novej sm­luvy Ježišovi a ku kropeniu kr­vi, ktorá hovorí lepšie než Ábelova. 25 Hľaďte, aby ste ne­od­byli toho, ktorý hovorí! Lebo ak tam­tí ne­ušli od­byjúc toho, ktorý hovoril na zemi slová božs­kého zjavenia, tým menej my, ktorí sa od­vraciame od toho z nebies, 26 ktorého hlas vtedy po­hnul zemou, a teraz za­sľúbil a po­vedal: Ja ešte raz za­trasiem nie len zemou, ale aj nebom. 27 A to: ešte raz, jas­ne ukazuje na preloženie vecí, ktoré sa po­hybujú, ako učinených, aby zo­stalo to, čo sa ne­pohybuje. 28 Pre­to, keď prijímame ne­po­hnuteľné kráľov­stvo, buďme vďační a vďakou svätos­lúžme ľúbe Bohu s úc­tou a bázňou Božou, 29 lebo náš Boh aj je ohňom, spaľujúcim.

RoháčekŽidom12