RoháčekEfezským4

Efezským

Napomenutie žiť hodne svojho slávneho povolania. O jednote.1 Prosím vás tedy ja väzeň v Pánovi, žeby ste chodili hod­ne po­volania, ktorým ste po­volaní, 2 s celou po­korou a krot­kosťou, so zhovievavosťou znášajúci sa na­vzájom v lás­ke, 3 usilujúci sa za­chovávať jed­notu Ducha v sväz­ku po­koja. 4 Jed­no telo a jeden Duch, ako ste aj po­volaní v jed­nej nádeji svoj­ho po­volania. 5 Jeden Pán, jed­na viera, jeden krst, 6 jeden Bôh a Otec všet­kých, ktorý je nad všet­kými, skr­ze všet­kých a vo všet­kých vás. O daroch Božích.7 Ale jed­nému každému z nás je daná milosť podľa miery daru Kris­tov­ho. 8 Pre­to hovorí: Vy­stúpiac na výsosť zajal zajatie a dal ľuďom dary. 9 Ale to, že vystúpil, čože je iné, ako že aj prv sos­túpil do hl­bších čas­tí ako je zem? 10 Ten, ktorý to sos­túpil, je ten is­tý, ktorý aj vy­stúpil nad všet­ky nebesia, aby na­pl­nil všet­ko. Úrady v cirkvi a ich cieľ u tela Kristovho.11 A on dal jed­ných za apoštolov, jed­ných za prorokov, jed­ných za evan­jelis­tov, jed­ných za pas­tierov a za učiteľov 12 na zdokonaľovanie svätých ku dielu služby, na budovanie tela Kris­tov­ho, 13 až by sme všet­ci do­speli v jed­notu viery a ­pl­ného poznania Syna Božieho, v do­konalého muža, k miere do­spelos­ti pl­nos­ti Kris­tovej, 14 aby sme už neboli viacej nedos­pelými, zmietaní vl­nami a sem a ta nosení každým vet­rom učenia, zá­vrat­níc­tvom ľudí, schyt­ralosťou mámiť do bludu, 15 ale aby sme hovoriac prav­du v lás­ke rást­li v neho v každej veci, v neho, ktorý je hlavou, Kris­tus, 16 z ktorého všet­ko telo, prís­lušne do­ved­na pojené a spolu viazané každým pojivom podávania výživy, podľa pôsobenia v miere jed­ného každého dielu vzrast tela si pôsobí na svoje budovanie sa v lás­ke. Nežiť podľa spôsobu otupelých pohanov. Starý a nový človek.17 To teda hovorím a osvedčujem v Pánovi, aby ste vy už viac nechodili, jako aj os­tat­ní po­hania chodia, v már­nos­ti svojej mys­le, 18 za­tem­není v roz­ume súc od­cudzení životu Božiemu pre ne­vedomosť, ktorá je v nich, pre za­tvr­denie ich srd­ca, 19 ktorí, keď otupeli do bez­cit­nos­ti, od­dali sa ne­studatos­ti páchať každú nečis­totu ne­na­syt­nou žiadosťou. 20 Ale vy ste sa tak nenau­čili Kris­ta, 21 akže ste ho počuli a ste v ňom vy­učení, jako je prav­da v Ježišovi: 22 aby ste složili podľa driev­neho spôsobu žitia vo vás vlád­nuvšieho starého človeka, rušiaceho sa v klam­ných žiados­tiach, 23 a ob­novili sa v duchu svojej mys­le 24 a ob­liek­li si nového človeka, stvoreného podľa Boha v spraved­livos­ti a svätos­ti prav­dy. Složiť pohanské vlastnosti a nezarmucovať Ducha.25 Pre­to složiac lož hovor­te jeden každý prav­du so svojím blížnym, lebo sme si na­vzájom údami. 26 Hnevaj­te sa a neh­rešte; sln­ko nech nezapáda nad vaším roz­hnevaním sa, 27 ani nedávaj­te mies­ta diab­lovi. 28 Kto krad­ne, nech už viac nek­rad­ne, ale radšej nech pracuje robiac dob­ré vlast­nými rukami, aby mal čo udieľať núdz­nemu. 29 Nech ne­vychádza nijaké mrz­ké slovo z vašich úst, ale ak je nejaké dob­ré na vzdelanie, p­ráve potrebné, aby dalo milosť tým, ktorí počúvajú. 30 A nezar­mucuj­te Svätého Ducha Božieho, ktorým ste za­pečatení ku dňu vy­kúpenia. 31 Každá hor­kosť a prch­kosť a hnev a krik a rúhanie nech je odňaté od vás so všet­kým, čo je nešľachet­né a zlé. 32 Ale si buďte na­vzájom na­proti sebe dob­rotiví, ľútos­tiví, od­púšťajúci si, jako aj Bôh v Kris­tu od­pus­til vám.

RoháčekEfezským4