Roháček › 2. Korintským › 12

2. Korintským

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Chválením by prišiel k videniam. Vytrhnutý až do raja. Osteň v tele.1 Musím sa chváliť, a nie je mi to užitočné, lebo prij­dem k videniam a zjaveniam Pánovým. 2 Znám človeka v Kris­tovi - pred š­tr­nás­timi roky, či v tele, ne­viem, či mimo tela, ne­viem; Bôh vie -, ktorý bol ako taký vy­tr­hnutý až do tretieho neba. 3 A znám takého človeka - či v tele, či krome tela, ne­viem; Bôh vie -, 4 že bol vy­tr­hnutý do raja a počul ne­vys­loviteľné slová, ktoré ne­smie človek hovoriť. 5 Za takého sa budem chváliť, ale sám za seba sa nebudem chváliť, iba svojimi slabosťami. 6 Lebo keby som sa chcel po­chváliť, nebudem bez­rozum­ným, lebo veď po­viem prav­du; ale sa zdŕžam, aby nie­kto ne­mys­lel o mne viac, ako čo vidí pri mne alebo čo odo mňa čuje. 7 A aby som sa pre­velikosťou zjavení príliš ne­povyšoval, daný mi je os­teň do tela, an­jel satanáš, aby ma po­hlav­koval, aby som sa príliš ne­povyšoval. 8 Za to som trik­rát prosil Pána, aby od­stúpil odo mňa, 9 a po­vedal mi: Do­sť ti je moja milosť. Lebo moja moc sa do­konáva v slabos­ti. Teda naj­radšej sa budem chváliť svojimi slabosťami, aby pre­bývala na mne moc Kris­tova. 10 Pre­to mám záľubu v slabos­tiach, v po­haneniach, v tiesňach, v prena­sledovaniach, v úz­kos­tiach za Kris­ta; lebo keď som slabý, vtedy som moc­ný. 11 Stal som sa bez­rozum­ným chváliac sa; vy ste ma prinútili. Lebo vy ste mňa mali od­porúčať, lebo som nebol, ako ani nie som o nič menší od tých pre­velikých apoštolov, keď aj nie som ničím. Hotový je po tretie ísť k nim. Jemne, avšak s bolesťou im vyčituje ich nedôveru.12 Znamenia apoštolov sú učinené medzi vami v celej tr­pez­livos­ti, divami, zá­zrak­mi a mocami. 13 Lebo v čom ste boli za os­tat­nými sbory krome toho, že som vás ja sám ne­obťažil? Od­pus­tite mi tú ne­právosť! 14 Hľa, toto už po tretie som hotový prij­sť k vám a nebudem vám na ťar­chu, lebo nehľadám vašich vecí, ale vás. Lebo nie sú po­vin­né deti shromažďovať po­klady rodičom, ale rodičia deťom. 15 Ale ja veľmi rád vy­naložím, i sám seba cele vy­naložím za vaše duše, hoci aj väčšmi vás milujúc menej som milovaný. 16 Ale nech! Ja som na vás ne­položil bremena; ale súc chyt­rý ľsťou som vás do­stal.- 17 Však som vás len ne­oškodil nie­kym z tých, ktorých som bol po­slal k vám? 18 Prosil som Títa a po­slal s ním toho brata. Či vás azda Títus oškodil? Či sme nechodili v tom is­tom duchu? Či nie v tých is­tých šľapajach? 19 Dáv­no sa dom­nievate, že sa pred vami bránime; pred Bohom v Kris­tovi hovoríme a to všet­ko, milovaní, pre vaše vzdelanie. 20 Lebo sa bojím, aby som vás, keď prij­dem, nenašiel nejako takých, akých nech­cem, a zase vy aby ste mňa nenašli takého, jakého nech­cete; aby snáď nebolo svárov, závis­tí, hnevov, hašterení, po­mlúv, pletích, nadúvaní sa, ne­pokojov. 21 Aby ma za­se, keď prij­dem, ne­ponížil u vás môj Bôh, a žalos­til by som nad mnohými z tých, ktorí prv hrešili a ne­urobili po­kánia zo svojej ne­plechy a zo smils­tva a z ne­studatos­ti, ktoré popáchali.