Roháček › Skutky › 2

Skutky

Skutky apoštolov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Svätý Duch sostúpi na učeníkov.1 A keď sa už doplňoval päťdesiaty deň po Veľkej noci, totiž deň Letníc, boli všet­ci jed­nomyseľne spolu. 2 A zrazu po­vs­tal z neba zvuk ako ­zvuk nesúceho sa sil­ného ván­ku a na­pl­nil celý dom, kde sedeli. 3 A ukázaly sa im roz­deľujúce sa jazyky jako čo by jazyky ohňa, a sadol na jed­ného každého z nich. 4 A zrazu boli všet­ci na­pl­není Svätým Duchom a začali hovoriť inými jazyky, tak ako im dával Duch vy­sloviť sa. 5 A bývali v Jeruzaleme Židia, nábožní mužovia, zo všet­kých národov, ktoré sú pod nebom. 6 A keď po­vs­tal ten hlas, sišlo sa množs­tvo, a boli celí zmätení, lebo ich počuli hovoriť jeden každý svojím vlast­ným jazykom. 7 A žas­li všet­ci, divili sa a hovorili jeden druhému: Či hľa, nie sú všet­ci títo, ktorí to hovoria, Galileania? 8 Ako tedy my, jeden každý, počujeme hovoriť svojím vlast­ným jazykom, v ktorom sme sa zrodili? 9 Par­tovia a Médovia a Elamiti a ktorí bývame v Mezopotámii, v Jud­sku a v Kapadocii, v Pon­te a v Ázii, 10 vo Frygii a v Pam­fýlii, v Egyp­te a v krajoch Libye, pri Cyréne a na ten­to čas tu sa zdržujúci Rimania, Židia a prozelyti, 11 Kréťania a Arabi čujeme ich hovoriť našs­kými jazyky veliké veci Božie. 12 A žas­li všet­ci a súc bez­rad­ní od údivu hovorili jeden druhému: Čo to chce byť? 13 Ale zase iní sa po­smievali a hovorili: Na­pl­není sú slad­kým vínom. Kázeň Petrova.14 Ale Peter za­stanúc si s jedonás­timi po­výšil svoj hlas a po­vedal im: Mužovia Židia, aj vy, ktorí bývate v Jeruzaleme, všet­ci, nech vám je toto známe, a počuj­te moje slová! 15 Lebo títo nie sú spilí, jako sa vy dom­nievate, lebo veď je ešte len tretia hodina dňa. 16 Ale toto je to, čo je po­vedané skr­ze proroka Jo­ela: 17 A bude v po­sled­ných dňoch, hovorí Bôh, že vylejem zo svoj­ho Ducha na každé telo, a vaši synovia budú prorokovať i vaše dcéry, a vaši mláden­ci budú vídať videnia, a vašim star­com sa budú snívať sny. 18 Áno i na svojich sluhov a na svoje diev­ky vy­lejem zo svoj­ho Ducha v tých dňoch, a budú prorokovať. 19 A dám vidieť zázraky hore na nebi a znamenia dole na zemi, krv a oheň a dymovú paru. 20 Sl­n­ce sa ob­ráti na tmu a mesiac na krv, prv ako prij­de deň Pánov, veľký a sláv­ny. 21 A bude, že každý, ktokoľvek bude vzývať meno Pánovo, bude spasený. 22 Mužovia Iz­raeliti, počuj­te tieto slová: Ježiša Nazarej­ského, muža, od Boha pred vami pre­sláveného mocami a zá­zraky a znameniami, ktoré skr­ze neho činil Bôh medzi vami, jako aj sami viete - 23 toho určenou radou a pred­zvedením Božím vy­daného ste vzali a rukou bez­božných pri­päli na kríž a za­vraždili, 24 ktorého Bôh vzkriesil opros­tiac boles­tí smr­ti, jako aj nebolo možné, aby bol ňou držaný. 25 Lebo Dávid hovorí v­zťahom na neho: Vždyc­ky som videl pred sebou Pána, lebo mi je po pravici, aby som sa ne­poh­nul. 26 Pre­to sa roz­veselilo moje srd­ce, a môj jazyk splesal, áno i moje telo bude stániť na nádeji, 27 lebo nezanecháš mojej duše v ríši smr­ti ani nedáš svoj­mu Svätému vidieť porušenie. 28 Dal si mi po­znať ces­ty života a naplníš ma veselosťou so svojou tvárou! 29 Mužovia bratia! Pat­rí sa po­vedať vám pros­to a smele o pat­riar­chovi Dávidovi, že i zo­mrel, i po­chovali ho, a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. 30 A teda súc prorokom a vediac, že sa mu Bôh za­viazal prísahou, že z plodu jeho bedier, podľa tela, vzbudí Kris­ta a dosadí na jeho trón, 31 a vidiac to vopred hovoril o zmŕt­vychvs­taní Kris­tovom, že ani nebola zanechaná jeho duša v ríši smr­ti, ani jeho telo že ne­videlo porušenia. 32 Toho is­tého Ježiša vzkriesil Bôh, čoho sme my všet­ci sved­kami. 33 Vy­výšený súc tedy pravicou Božou a do­stanúc za­sľúbenie Svätého Ducha od Otca vy­lial toto, čo vy teraz vidíte a čujete. 34 Lebo Dávid ne­vs­túpil na nebesia, ale on hovorí: Riekol Pán môj­mu Pánovi: Seď po mojej pravici, 35 do­kiaľ ne­položím tvojich ne­priateľov za pod­nož tvojich nôh. 36 Nech teda vie is­tot­ne celý dom Iz­raelov, že i Pánom i Kris­tom ho učinil Bôh, toho Ježiša, ktorého ste vy ukrižovali! Čo máme robiť? Čiňte pokánie! 3000 veriacich.37 A keď to počuli, boli hl­boko dojatí, až do srd­ca, a po­vedali Pet­rovi a os­tat­ným apoštolom: Čo máme robiť, mužovia bratia? 38 A Peter im po­vedal: Čiňte po­kánie, a nech sa po­krs­tí jeden každý z vás na meno Ježiša Kris­ta na od­pus­tenie svojich hriechov, a do­stanete dar Svätého Ducha. 39 Lebo vám pat­rí to za­sľúbenie a vašim deťom a všet­kým na široko-ďaleko, ktorých- a koľkýchkoľvek si po­volá Pán, náš Bôh. 40 A tiež aj inými viacerými slovami dôraz­ne svedčil a na­pomínal ich a hovoril: Za­chráňte sa od tohoto po­kolenia krivoľakého. 41 A tak tí, ktorí ochot­ne prijali jeho slovo, dali sa po­krs­tiť, a pri­pojilo sa toho dňa okolo troch tisícov duší. Pomery v prvej cirkvi Kristovej.42 A zo­tr­vávali v učení apoštolov a v spoločnom b­rat­skom obcovaní a pri lámaní chleba a na mod­lit­bách. 43 A prišla bázeň na každú dušu, a dialo sa mnoho zá­zrakov a divov skr­ze apoštolov. 44 A všet­ci veriaci boli spolu a mali všet­ko spoločné. 45 Aj stat­ky a majet­ky predávali a delili ich všet­kým, ako komu bolo treba. 46 A každoden­ne zo­tr­vávajúc jed­nomyseľne v chráme a lámuc chlieb po domoch brali po­krm v plesaní a v pros­tote srd­ca, 47 chválili Boha a mali milosť u všet­kého ľudu. A Pán pri­dával cir­kvi za­chránených každý deň.