Roháček › Matúš › 20

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Podobenstvo o robotníkoch, najatých do vinice.1 Lebo nebes­ké kráľov­stvo je podob­né človeku-hos­podárovi, ktorý vy­šiel skoro ráno najať si robot­níkov do svojej vinice. 2 A zjed­najúc sa s robot­ník­mi, že im dá po denáre na deň, po­slal ich do svojej vinice. 3 A keď vy­šiel okolo tretej hodiny, videl iných stáť na trhu a za­háľať. 4 Aj tým po­vedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spraved­livé, dám vám. A oni od­išli. 5 Opät vy­šiel okolo šies­tej a deviatej hodiny a urobil to is­té. 6 Po­tom vy­j­dúc okolo jedonás­tej hodiny našiel iných stáť a za­háľať a po­vedal im: Čo tu stojíte celý deň a za­háľate? 7 Po­vedali mu: Pre­tože nás ni­kto nenajal. A on im po­vedal: Iďte aj vy do vinice, a čo bude spraved­livé, do­stanete. 8 A keď bol večer po­vedal pán vinice svoj­mu správ­covi: Za­volaj robot­níkov a za­plať im počnúc od po­sled­ných až po pr­vých. 9 A keď prišli tí okolo jedonás­tej hodiny najatí, do­stali po denáre. 10 A keď potom prišli tí pr­ví, dom­nievali sa, že do­stanú viacej, ale aj oni do­stali po denáre. 11 A keď vzali, re­ptali proti hos­podárovi 12 a hovorili: Títo po­sled­ní pracovali jed­nu hodinu, a učinil si ich rov­ných nám, ktorí sme nies­li bremeno dňa a páľu slnca. 13 Ale on od­povedal a riekol jed­nému z nich: Priateľu, nek­riv­dím ti; či si sa nez­jed­nal so mnou za denár? 14 Vez­mi, čo je tvoje, a idi! A chcem tomuto po­sled­nému dať ako i tebe. 15 Alebo či ne­mám práva urobiť so svojím, čo chcem? Alebo či je tvoje oko zlé, že ja som dob­rý? 16 Tak budú po­sled­ní pr­ví a pr­ví po­sled­ní; lebo mnoho je po­volaných, ale málo vy­volených. Pán predpovedá svoje utrpenie.17 A keď išiel Ježiš hore do Jeruzalema, pojal tých dvanás­tich učeníkov osobit­ne na ces­te a po­vedal im: 18 Hľa, ideme hore do Jeruzalema, a Syn človeka bude vy­daný naj­vyšším kňazom a zákon­níkom, a od­súdia ho na sm­rť 19 a vy­dajú ho po­hanom, aby sa mu na­pos­mievali, aby ho zbičovali a ukrižovali, ale na tretí deň vstane z mŕtvych. Zebedeovi synovia.20 Vtedy pri­stúpila k nemu mat­ka synov Zebede­ových so svojimi syn­mi, klaňala sa mu a prosila čosi od neho. 21 A on jej po­vedal: Čo chceš? A riekla mu: Po­vedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli jeden po tvojom pravom a druhý po tvojom ľavom boku v tvojom kráľov­stve. 22 A Ježiš od­povedal a riekol: Ne­viete, čo si prosíte. Či môžete piť kalich, ktorý mám ja piť, a po­krs­tiť sa krs­tom, ktorým sa ja krs­tím? Po­vedali mu: Môžeme. 23 A on im po­vedal: Môj kalich prav­da piť budete, i krs­tom, ktorým sa ja krs­tím, po­krs­tení budete; ale dať sedieť po mojom pravom a po mojom ľavom boku nie je mojou vecou, ale to bude dané tým, ktorým je to pri­pravené od môj­ho Ot­ca. 24 A keď to počuli tí desiati, na­hnevali sa na tých dvoch bratov. 25 Ale Ježiš pri­volajúc si po­vedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. 26 Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služob­níkom; 27 a ktokoľvek by chcel byť medzi vami pr­vým, bude vaším sluhom, 28 ako ani Syn človeka ne­prišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. Slepí pri Jerichu.29 A keď vy­chádzali z Jericha, išiel za ním veliký zá­stup. 30 A hľa, sedeli tam pri ces­te dvaja slepí, ktorí, keď počuli, že tade ide Ježiš, kričali a hovorili: Pane, zmiluj sa nad na­mi, Synu Dávidov! 31 Ale zá­stup im do­hováral a vravel, aby mlčali, no, oni ešte väčšmi kričali a hovorili: Zmiluj sa nad na­mi, Pane, Synu Dávidov! 32 A Ježiš po­stál, za­volal ich a po­vedal: Čo chcete, aby som vám učinil? 33 A oni mu po­vedali: Pane, že by sa ot­vorily naše oči. 34 A Ježiš, súc po­hnutý ľútosťou, dot­knul sa ich očí, a hneď pre­zreli a išli za ním.