Roháček › Matúš › 13

Matúš

Evanjelium podľa Matúša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28

Sedem podobenstiev na kráľovstvo Božie. Rozsievač.1 V ten deň vy­šiel Ježiš z toho domu a sad­nul si pri mori. 2 A sišlo sa k nemu mnoho zá­stupov, takže vstúpil do lode a sad­nul si tam, a celý zá­stup stál na brehu. 3 A hovoril im mnoho v podoben­stvách a vravel: Hľa, vy­šiel roz­sievač, aby roz­sieval. 4 A keď roz­sieval, nie­ktoré ­zr­n­ká padly vedľa ces­ty, a prišli vtáci a sozobali ich. 5 A iné pad­ly na skal­naté miesta, kde ne­maly mnoho zeme, a hneď vzišly, pre­tože ne­maly hl­bokos­ti zeme; 6 ale keď vy­šlo sl­n­ce, vy­horely a pre­to, že ne­maly koreňa, vy­sch­ly. 7 A iné pad­ly do tŕnia, a tŕnie vzrást­lo a udusilo ich. 8 A zase iné pad­ly na dob­rú zem a vy­daly užitok, nie­ktoré sto, nie­ktoré šesťdesiat a nie­ktoré trid­sať. 9 Kto má uši na­to, aby počul, nech počuje! 10 A pri­stúpili učeníci a po­vedali mu: Prečo im hovoríš v podoben­stvách? 11 A on od­povedal a riekol im: Vám je dané po­znať tajom­stvá nebes­kého kráľov­stva, ale tam­tým nie je dané. 12 Lebo kto má, tomu bude dané, a roz­hoj­ní sa mu; ale kto ne­má, od toho bude odňaté i to, čo má. 13 V podoben­stvách im hovorím pre­to, že hľadiac ne­vidia a čujúc nečujú ani nerozumejú, 14 a pl­ní sa na nich proroc­tvo Izai­ášovo, ktoré hovorí: Počuť počujete, ale ne­porozumiete, a hľadieť i hľadieť budete, ale ne­uvidíte. 15 Lebo stučnelo srd­ce tohoto ľudu: ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami ne­videli, ušami ne­počuli, srd­com ne­porozumeli a ne­ob­rátili sa, a uzdravil by som ich. 16 Ale vaše oči sú blaho­slavené, že vidia, a vaše uši, že čujú. 17 Lebo ameň vám hovorím, že mnohí proroci a spraved­liví žiadali si vidieť to, čo vy vidíte, a ne­videli, a počuť, čo vy čujete, a ne­počuli. 18 Vy tedy počujete podoben­stvo o roz­sievačovi. 19 Keď ktokoľvek počuje slovo o tom kráľov­stve a nerozumie, pri­chádza ten zlý a uchvacuje to, čo mu bolo vsiate do srd­ca. To je ten po­siaty vedľa ces­ty. 20 A na skal­né mies­ta posiaty je ten, kto čuje slovo a hneď ho prijíma s radosťou. 21 Lež ne­má v sebe koreňa, ale je dočas­ný, a keď na­stane súženie alebo prena­sledovanie pre slovo, hneď sa po­horšuje. 22 A zase posiaty do tŕnia je ten, kto čuje slovo, ale starosť tohoto sveta a zvod bohat­stva udusuje slovo, a býva bez užit­ku. 23 Ale na dob­rú zem po­siaty je ten, kto čuje slovo a roz­umie, a kto už po­tom na­ozaj donáša užitok, a síce niekto donáša sto, nie­kto šesťdesiat a nie­kto trid­sať. Kúkoľ.24 Pred­ložil im aj iné podoben­stvo po­vediac: Nebes­ké kráľov­stvo je podob­né človekovi, ktorý za­sial dob­ré semeno na svojom poli. 25 Ale kým ľudia spali, prišiel jeho ne­priateľ a na­sial kúkoľa medzi pšenicu von­kon­com po poli a od­išiel. 26 Keď po­tom vzrá­stla bylina a donies­la plod, vtedy sa ukázal i kúkoľ. 27 A pri­stúpili sluhovia hos­podárovi a po­vedali mu: Pane, či si ty nenasial dob­rého semena na svojom poli? Zkadiaľže má tedy kúkoľ? 28 A on im po­vedal: Človek ne­priateľ to urobil. A sluhovia mu riek­li: Či chceš tedy, aby sme išli a sos­bierali ho? 29 A on po­vedal: Nie, aby ste snáď sbierajúc kúkoľ nejako spolu s ním ne­vy­tr­hali aj pšenice. 30 Nechaj­te oboje spolu rásť až do žat­vy, a v čas žat­vy po­viem žen­com: Sober­te najprv kúkoľ a po­viažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu svez­te do mojej stodoly. Horčičné zrno.31 A zase iné podoben­stvo im pred­ložil a po­vedal: Nebes­ké kráľov­stvo je podob­né horčičnému zrnu, ktoré vzal človek a za­sial na svojom poli, 32 ktoré ­zr­no je menšie od všet­kých takých semien, ale keď vzras­tie, je väčšie ako zeliny a býva z neho strom, takže pri­chádzavajú nebes­kí vtáci a robia si hniez­da na jeho vet­viach. Kvas.33 A ešte iné podoben­stvo im rozp­rával: Nebes­ké kráľov­stvo je podob­né kvasu, ktorý vzala žena a za­robila do troch mierok múky, až všet­ko skys­lo. 34 Toto všet­ko hovoril Ježiš v podoben­stvách zá­stupom a bez podoben­stva im nehovoril ničoho, 35 aby sa na­pl­nilo to, čo bolo po­vedané skr­ze proroka, ktorý hovoril: Ot­vorím svoje ús­ta v podoben­stvách, budem vy­právať veci, skryté od založenia sveta. Vysvetlenie o kúkoli.36 Vtedy zanechajúc Ježiš zá­stupy, išiel do domu. A pri­stúpili k nemu jeho učeníci a po­vedali mu: Vy­lož nám podoben­stvo o tom kúkoli toho poľa. 37 A on od­povedal a riekol im: Ten, kto roz­sieva dob­ré semeno, je Syn človeka, 38 a pole je svet, a dob­ré semeno sú synovia kráľov­stva; kúkoľ sú synovia toho zlého; 39 ne­priateľ, ktorý ich na­sial, je diabol; žat­va je skonanie sveta, a žen­ci sú an­jeli. 40 A tedy jako sa sberá kúkoľ a páli ohňom, tak bude aj pri skonaní tohoto sveta: 41 Syn človeka pošle svojich an­jelov, a vy­berú z jeho kráľov­stva všet­ky po­horšenia i tých, ktorí páchajú ne­právosť, 42 a uvrh­nú ich do oh­nivej pece. Tam bude plač a šk­rípanie zubami. 43 Vtedy sa budú spraved­liví skvieť ako sl­n­ce v kráľov­stve svoj­ho Ot­ca. Kto má uši na­to, aby počul, nech počuje! Poklad.44 Nebes­ké kráľov­stvo je podob­né po­kladu skrytému na poli, ktorý, keď našiel človek, skryl a od rados­ti ide a predáva všet­ko, čo má, a kúpi to pole. Perly.45 Zase je nebes­ké kráľov­stvo podob­né človekovi kup­covi, ktorý hľadal krás­ne per­ly 46 a ktorý naj­dúc jed­nu drahocen­nú per­lu od­išiel a predal všet­ko, čo mal, a kúpil ju. Sieť.47 Opät je nebes­ké kráľov­stvo podob­né v­lečnej sieti, spus­tenej do mora a tiah­nucej so sebou t­vory z každého druhu, 48 ktorú, keď bola na­pl­nená, vy­tiah­li na breh a sad­núc si sob­rali čo dob­ré do nádob a čo zlé vy­hádzali von. 49 Tak bude pri skonaní sveta: vy­j­dú an­jeli a od­delia zlých zpomedzi spraved­livých 50 a uvrh­nú ich do oh­nivej pece, tam bude plač a šk­rípanie zubami. 51 A Ježiš im riekol: Či ste porozumeli tomuto všet­kému? A oni mu po­vedali: Áno, Pane. 52 A on im po­vedal: Pre­to každý učený v zákone, zís­kaný za učeníka v nebes­kom kráľov­stve je podob­ný človeku hos­podárovi, ktorý vy­náša zo svoj­ho po­kladu nové i staré veci. Pán opovrhnutý vo svojom domove. Jeho bratia a sestry.53 A stalo sa, keď do­povedal Ježiš tie podoben­stvá, že sa po­bral preč od­tiaľ 54 a prij­dúc do svojej otčiny učil ich v ich synagóge, takže žas­li a hovorili: Od­kiaľ má ten­to tú múd­rosť a tie divy? 55 Či nie je toto syn toho tesára? Či sa ne­volá jeho mat­ka Mária, a jeho bratia Jakob a Jozes a Šimon a Júdas? 56 A či nie sú všet­ky jeho ses­try u nás? Od­kiaľ tedy má ten­to všet­ko toto? 57 A urážali sa na ňom. A Ježiš im po­vedal: Prorok nie je bezo cti, iba vo svojej otčine a vo svojom dome. 58 A ne­učinil tam mnoho divov, pre ich ne­veru.