Roháček › 4. Mojžišova › 23

4. Mojžišova

Numeri

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36

Balám dobrorečí Izraelovi.1 A Balám po­vedal Balákovi: Po­stav mi tu sedem ol­tárov a pri­hotov mi tu sedem jun­cov a sedem baranov. 2 A Balák urobil tak, ako hovoril Balám. Po­tom obetoval Balák a Balám jun­ca a barana na každom oltári. 3 Po­tom po­vedal Balám Balákovi: Stoj tu pri svojej zápal­nej obeti, a ja pojdem, snáď mi prij­de Hos­podin vús­trety, a to, čo mi ukáže, oznámim ti. A od­išiel na vy­soké mies­to holé. 4 A Bôh sa stretol s Balámom, a riekol mu: Pri­pravil som tých sedem ol­tárov a obetoval som jun­ca a barana na každom oltári. 5 Tu vložil Hos­podin slovo do úst Balámových a riekol: Na­vráť sa k Balákovi a tak­to budeš hovoriť. 6 A na­vrátil sa k ne­mu, a hľa, stál pri svojej zápal­nej obeti, on i všet­ky kniežatá Moábove. 7 Začal sláv­nost­ne svoju proroc­kú reč a riekol: Hen od Arama do­viedol ma Balák, kráľ Moába, od vr­chov Východu. Poď vraj, pre­kľaj mi Jakoba a nože poď, za­búr hnevom na Iz­raela! 8 Čože by som zlorečil tomu, komu nezlorečí sil­ný Bôh? ! A čo by som vy­lieval hnev na toho, na koho sa ne­hnevá Hos­podin!? 9 Lebo ho vidím s vr­chu skál a s vŕškov ho po­zorujem. Hľa, je to ľud, k­torý bude bývať osobit­ne a nebude počítaný medzi iné národy. 10 Kto spočíta prach Jakobov? A k­to počet štvr­tého dielu Iz­raelov­ho? ! Nech zo­mrie moja duša sm­rťou spraved­livých, a môj koniec nech je ako jeho! 11 Na to po­vedal Balák Balámovi: Čo si mi to urobil? ! Pojal som ťa, aby si zlorečil mojim ne­priateľom, a hľa, ty len žeh­náš a žeh­náš! 12 Od­povedal a riekol: Či azda ne­mám za­chovať to, čo Hos­podin vloží do mojich úst, aby som to hovoril? Balám znova dobrorečí.13 A Balák mu po­vedal: Poď, prosím, so mnou na iné mies­to, od­kiaľ ho tiež uvidíš. Avšak uvidíš iba jeho koniec a ne­uvidíš ho celého a pre­klň mi ho od­tiaľ! 14 A tak ho pojal na pole Cofim, na temeno ­vr­chu Pizga a po­staviac sedem ol­tárov obetoval jun­ca a barana zápal­nou obeťou na každom oltári. 15 Po­tom po­vedal Balákovi: Stoj tu pri svojej zápal­nej obeti, kým ja poj­dem tam­to v ús­trety Hospodinovi. 16 A Hos­podin sa stretol s Balámom a vložil slovo do jeho úst a riekol: Na­vráť sa k Balákovi a tak­to budeš hovoriť. 17 Keď po­tom prišiel k ne­mu, hľa, stál pri svojej zápal­nej obeti a kniežatá Moábove s ním. A Balák mu po­vedal: Čo hovoril Hos­podin? 18 Tu začal sláv­nost­ne svoju proroc­kú reč a riekol: Po­vs­taň, Baláku, a počuj! Po­zoruj na mňa ušima, synu Cip­porov! 19 Sil­ný Bôh nie je človek, aby klamal, ani syn človeka, aby ľutoval. Či azda on po­vie a ne­vykoná? A keď hovoril, či ne­učiní tak, aby to stálo? 20 Hľa, prijal som roz­kaz dobrorečiť, a keď on dobrorečil, ja toho ne­od­vrátim. 21 Nebude hľadieť na ne­právosť v Jakobovi ani ne­uvidí trápenia v Iz­raelovi, Hos­podin, jeho Bôh, je s ním a radost­né pokrikovanie kráľa v ňom. 22 Sil­ný Bôh ich vy­viedol z Egyp­ta; vládu má, jako je vláda jednorožca. 23 Lebo nie je kúz­la proti Jakobovi ani čarov proti Iz­raelovi. V svojom čase bude sa hovoriť o Jakobovi a o Iz­raelovi: Čo všet­ko učinil sil­ný Bôh! 24 Hľa, ľud, po­vs­tane jako ľvica a vzchopí sa jako m­ladý lev: neľah­ne, do­kiaľ nebude žrať koris­ti a nenapije sa krvi po­bitých. 25 A Balák po­vedal Balámovi: Už mu viacej ani ne­zloreč ani mu viacej nedob­roreč! 26 Na to od­povedal Balám a riekol Balákovi: Či som ti nehovoril, že všet­ko, čo bude hovoriť Hos­podin, to učiním? 27 A Balák po­vedal Balámovi: Nože poď prosím, za­vediem ťa na iné mies­to; snáď sa bude ľúbiť Bohu, aby si mi mu od­tiaľ zlorečil. 28 A tak pojal Balák Baláma na temeno ­vr­chu Peor, ktorý hľadí na šírinu púšte. 29 A Balám po­vedal Balákovi: Po­stav mi tu sedem ol­tárov a pri­prav mi tu sedem jun­cov a sedem baranov. 30 A Balák urobil tak, ako po­vedal Balám, a zase obetoval jun­ca a barana na každom oltári.