Roháček4. Mojžišova22

4. Mojžišova

Numeri

Balák poslal po Baláma.1 A synovia Iz­raelovi sa rušali a roz­ložili sa táborom v Ar­bót-moábe, na druhej strane Jor­dána, nap­roti Jerichu. 2 A Balák, syn Cip­porov, videl všet­ko, čo učinil Iz­rael Amorejovi. 3 Pre­to sa veľmi bál Moáb iz­rael­ského ľudu, lebo ho bolo mnoho, a pre­to sa hrozil Moáb synov Iz­raelových. 4 A Moáb po­vedal starším Madiana: Teraz požerie toto shromaždenie všet­ko, čo je vôkol nás, tak ako čo vôl požerie trávu na poli. A Balák, syn Cip­porov, bol toho času kráľom nad Moábom. 5 Ten po­slal po­slov k Balámovi, synovi Be­orov­mu, do mes­ta Petora, ktoré je pri rieke v zemi synov jeho ľudu, za­volať ho po­vediac: Hľa, nejaký ľud vy­šiel z Egyp­ta a hľa, po­kryl po­vrch zeme a usadil sa na­proti mne. 6 Pre­to teraz, prosím, poď, pre­kľaj mi ten­to ľud, lebo je moc­nejší odo mňa. Snáď ho tak zmôžem; uderíme naň, a vy­ženiem ho zo zeme; lebo viem, že ten, koho ty požeh­náš, je požeh­naný, a komu za­zlorečíš, bude zlorečený. 7 A tak išli starší Moábovi a starší Madianovi nesúc veštné vo svojej ruke. A keď prišli k Balámovi, hovorili mu slová Balákove. 8 A on im po­vedal: Prenocuj­te tu tej­to noci, a dám vám od­poveď podľa toho, čo mi bude hovoriť Hos­podin. A tedy zo­staly moáb­ske kniežatá u Baláma. 9 A Bôh prišiel k Balámovi a riekol: Kto sú to títo mužovia tu u teba? 10 A Balám po­vedal Bohu: Balák, syn Cip­porov, moáb­sky kráľ, po­slal ku mne s odkazom: 11 Hľa, toď ľud, ktorý ide z Egyp­ta a po­kryl po­vrch zeme! Poď teraz, pre­kľaj mi ho, snáď budem tak môcť bojovať proti nemu a zaženiem ho. 12 Ale Bôh riekol Balámovi: Ne­poj­deš s nimi! Nebudeš zlorečiť tomu ľudu, lebo je požeh­naný. 13 Po­tom vstal Balám ráno a po­vedal kniežatám Balákovým: Iďte do svojej zeme, lebo mi nech­ce dať Hos­podin, aby som išiel s vami. 14 A moáb­ske kniežatá vstaly a prišly k Balákovi a riek­ly: Nech­cel ísť s nami Balám. 15 Vtedy znova po­slal Balák kniežatá, viaceré a sláv­nejšie ako tam­tie. 16 A keď prišli k Balámovi, po­vedaly mu: Tak­to hovorí Balák, syn Cip­porov: Nedaj sa, prosím, ničomu zdržať prij­sť ku mne! 17 Lebo is­tot­ne ťa budem veľmi ctiť, a všet­ko, čo mi po­vieš, učiním. A tedy, prosím, poď, pre­kľaj mi ten­to ľud! 18 Na to od­povedal Balám a riekol služob­níkom Balákovým: Ani keby mi dal Balák pl­ný svoj dom strieb­ra a zlata, ne­mohol by som pre­stúpiť roz­kaz Hos­podina, svoj­ho Boha, aby som učinil p­roti nemu už či malé a či veľké. 19 Ale však teraz zo­staňte, prosím, aj vy tu tej­to noci, aby som zvedel, čo bude ďalej hovoriť so mnou Hos­podin. 20 A Bôh prišiel k Balámovi vnoci a riekol mu: Ak ťa prišli volať tí mužovia, vstaň, iď s nimi. Ale budeš robiť len to, čo ti ja budem hovoriť. Cesta Balámova. Oslica ho pokarhá.21 A tak vstal Balám ráno, osed­lal svoju os­licu a išiel s kniežatami Moábovými. 22 Ale hnev Boží sa roz­pálil pre­to, že išiel. A an­jel Hos­podinov sa po­stavil do ces­tu, aby sa mu protivil, a on sa niesol na svojej os­lici, a jeho dvaja služob­níci s ním. 23 A keď videla os­lica an­jela Hos­podinov­ho stáť na ces­te, a že má svoj meč vy­tasený vo svojej ruke, os­lica sa uhla z ces­ty a išla poľom. A Balám bil os­licu, aby ju uhnul na ces­tu. 24 Po­tom za­stál an­jel Hos­podinov na úz­kej ces­te viníc, k­de bol múr z jed­nej i z druhej strany. 25 A os­lica vidiac an­jela Hos­podinov­ho pri­tis­la sa ku stene a pri­tis­la nohu Balámovi ku stene. Pre­to ju zase bil. 26 A an­jel Hos­podinov išiel opät ďalej a za­stál na takom úz­kom mies­te, na ktorom nebolo ces­ty uhnúť na­pravo alebo naľavo. 27 A keď videla os­lica an­jela Hos­podinov­ho, položila sa pod Balámom na zem. Pre­to sa roz­hneval Balám a bil os­licu palicou. 28 Vtedy ot­voril Hos­podin ús­ta os­lice, a riek­la Balámovi: Čo som ti urobila, že ma biješ toto už po tretí raz? 29 A Balám po­vedal os­lici: Lebo si robíš zo mňa bláz­na. Oj, aby som mal meč vo svojej ruke, je is­té, že by som ťa teraz za­bil. 30 Na to riek­la os­lica Balámovi: Či nie som ja tvoja os­lica, na ktorej si jaz­dieval celý svoj život až do tohoto dňa? A či som azda mala voľakedy obyčaj robiť ti tak? A po­vedal: Nie. 31 Tu odkryl Hos­podin oči Balámove, a videl an­jela Hos­podinov­ho stáť na ces­te, k­torý mal svoj meč vy­tasený vo svojej ruke. A skloniac hlavu klaňal sa mu pad­núc na svoju tvár. 32 A an­jel Hos­podinov mu riekol: Prečo si bil svoju os­licu toto už po tretí raz? Hľa, ja som vy­šiel protiviť sa ti, lebo táto cesta je zhub­ná predo mnou. 33 Keď ma videla os­lica, vy­hla sa mi toto už po tretí raz. A nech sa mi ne­vyh­ne, je is­té, že by som i ja teba bol teraz za­bil a ju by som bol nechal živú. 34 Vtedy po­vedal Balám an­jelovi Hos­podinov­mu: Zhrešil som, lebo som ne­vedel, že ty stojíš na­proti mne na ces­te, a tak teraz, ak je to zlé v tvojich očiach, vrátim sa domov. 35 Ale an­jel Hos­podinov riekol Balámovi: Iď s tými mužmi! Avšak jedine to slovo, ktoré ti budem hovoriť, to budeš hovoriť. A tak išiel Balám s kniežatami Balákovými. Balám u Baláka.36 Keď počul Balák, že ide Balám, vy­šiel mu na­proti do mes­ta Moábov­ho, ktoré je na hranici Ar­nona, ktorý je na kon­ci územia. 37 A Balák po­vedal Balámovi: Či som ne­pos­lal na­ozaj k tebe, aby ťa za­volali? Prečo si hneď ne­prišiel ku mne? Či azda pre­to, že by som ťa ne­mohol náležite uctiť? 38 No, Balám po­vedal Balákovi: Hľa, prišiel som k tebe. Ale i teraz, či azda budem môcť hovoriť niečo sám od seba? Slovo, ktoré Bôh vloží do mojich úst, to budem hovoriť. 39 A tak išiel Balám s Balákom, a prišli do Kir­jat-chucót. 40 A Balák obetujúc nabil volov a drob­ného dobyt­ka a po­slal Balámovi a kniežatám, ktoré boly s ním. 41 A stalo sa d­ruhého dňa ráno, že Balák pojal Baláma a vy­viedol ho na výšiny Bála, od­kiaľ videl koniec iz­rael­ského ľudu.