Roháček › Micheáš › 7

Micheáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7

Všeobecná porušenosť; nikomu neveriť.1 Beda mne, lebo som ako ober­ky leta, jako paber­ky oberačky hrozna; nieto strap­ca na zjedenie, pr­votiny fíku, čoho si žiada moja duša. 2 Vy­hynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úp­rim­ného. Všet­ci, koľko ich je, ú­kladia kr­vi, každý loví svoj­ho brata do siete. 3 Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vy­konali; knieža požaduje, a sud­ca súdi za ú­platok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všet­ci do­ved­na zapletajú vec. 4 Naj­lepší z nich je ako bod­liak, najúp­rim­nejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bez­rad­ný zmätok. 5 Ne­ver­te priateľovi, nenadej­te sa na vod­cu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst. 6 Lebo syn robí po­tupu svoj­mu ot­covi; dcéra po­vs­táva proti svojej materi, ne­ves­ta proti svojej svok­re; ne­priateľmi človeka sú jeho domáci. V súžení a v potupe nádejou Jeruzalema Hospodin.7 A ja budem vy­zerať Hos­podina, budem očakávať na Boha svoj­ho spasenia; môj Bôh ma vy­slyší. 8 Neraduj sa nado mnou, moja ne­priateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj pad­la, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hos­podin mi je svet­lom. 9 Ponesiem zúrivý hnev Hos­podinov, lebo som hrešila proti ne­mu. A keď roz­rieši moju pravotu a vy­koná môj súd, zase ma vy­vedie na svet­lo; budem vidieť jeho spraved­livosť. 10 A uvidí to moja ne­priateľka, Babylon a Assúr, a po­kryje ju han­ba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hos­podin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc. 11 Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko po­sunuté t­voje hranice! 12 Bude to deň, k­torého prijdú k tebe z As­sýrie a z miest Dol­ného Egyp­ta a od Dol­ného Egyp­ta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu. 13 Ale jed­nako bude zem pus­tinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skut­kov. V milosrdnom Bohu vernom konečná záchrana a sláva ľudu Božieho.14 Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svoj­ho dedičs­tva, ktoré býva osobit­ne, v lese, pro­stred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní d­riev­neho veku. 15 Jako za dní, keď si vy­šiel z Egypt­skej zeme, mu ukážem zá­zraky. 16 Národy to uvidia a budú sa han­biť pre všet­ku svoju silu; položia ruku na ús­ta, ich uši ohluch­nú. 17 Budú lízať prach ako had, ako zem­skí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hos­podinovi, nášmu Bohu, prij­dú so strachom a budú sa ťa báť. 18 K­de kto je siný Bôh ako ty, ktorý od­púšťaš ne­právosť a net­res­tajúc ideš popri pre­stúpení ostat­ku svoj­ho dedičs­tva? Ned­rží navždy svoj­ho hnevu, lebo má záľubu v milos­ti. 19 Zase sa zľutuje nad na­mi; zdep­tá naše ne­právos­ti. A za­hodíš všet­ky ich hriechy do hl­bín mora. 20 Dáš Jakobovi prav­du, milosť Ab­rahámovi, čo si pri­sahal našim ot­com od pradáv­nych dní.