RoháčekDaniel3

Daniel

Nabuchodonozor postaví zlatý obraz.1 Potom spravil kráľ Na­buchodonozor zlatý ob­raz, ktorého výška bola šesťdesiat lakťov a šír­ka šesť lakťov. Po­stavil ho na poli Dúra v krajine Babylona. 2 A kráľ Na­buchodonozor po­slal shromaždiť sat­rapov, voj­vodov, náčel­níkov, sud­cov, po­klad­níkov, znal­cov zákona, rad­cov a všet­kých vladárov krajín, aby prišli na po­sviac­ku ob­razu, ktorý po­stavil kráľ Na­buchodonozor. 3 Vtedy sa shromaždili sat­rapovia, voj­vodovia, náčel­níci, sud­covia, po­klad­níci, znal­ci zákona, rad­covia a všet­ci vladári krajín na po­sviac­ku ob­razu, ktorý po­stavil kráľ Na­buchodonozor, a stáli pred ob­razom, ktorý po­stavil Na­buchodonozor. 4 A hlásateľ volal z celej sily: Vám sa roz­kazuje, ľuďom, národom a jazykom: 5 Hneď, ako počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žal­tár, gaj­dy a všelijakú hud­bu, pad­nite na svoju tvár a klaňaj­te sa zlatému ob­razu, ktorý po­stavil kráľ Na­buchodonozor! 6 A kto by ne­padol a nek­laňal sa, tej is­tej hodiny bude uvr­hnutý do­pro­stred oh­nivej pece roz­pálenej. 7 Pre­to v ten is­tý čas, keď počuli všet­ci ľudia zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žal­tár a všelijakú hud­bu, pad­li všet­ci ľudia, národy a jazyky a klaňali sa zlatému ob­razu, ktorý po­stavil kráľ Na­buchodonozor. Sadrach, Mézach a Abednégo sa neklaňajú modle.8 Pre­to v ten is­tý čas pri­stúpili niek­torí chaldejskí mužovia a žalovali na Židov. 9 Od­povedali a hovorili kráľovi Na­buchodonozorovi: Kráľu, ži na veky! 10 Ty si, ó, kráľu, vy­dal roz­kaz, aby každý človek, ktorý počuje zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žal­tár a gaj­dy i všelijakú hud­bu, padol a klaňal sa zlatému ob­razu, 11 a že keby nie­kto ne­padol a nek­laňal sa, bude uvr­hnutý do­pro­stred oh­nivej pece roz­pálenej. 12 A hľa, sú mužovia Židia, ktorých si ustanovil nad správou Babylon­skej krajiny, Sad­rach, Mézach a Abed­négo, títo mužovia, kráľu, ned­bajú na tvoj roz­kaz, tvojich bohov nec­tia a zlatému ob­razu, ktorý si po­stavil, sa nek­laňajú. Znova vyzvaní klaňať sa.13 Vtedy roz­kázal Na­buchodonozor v roz­zúrení a v prch­livos­ti, aby do­vied­li Sad­racha, Mézacha a Abed­néga, a vtedy do­vied­li tých mužov pred kráľa. 14 Na­buchodonozor od­povedal a riekol im: Sad­rach, Mézach a Abed­négo, povedzte, či zúmysel­ne nec­títe môj­ho boha ani zlatému ob­razu, ktorý som po­stavil, sa nek­laniate? 15 Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žal­tár a gaj­dy i všelijakú hud­bu, pad­li a klaňali sa ob­razu, ktorý som učinil, urob­te tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú is­tú hodinu uvr­hnutí do­pro­stred oh­nivej pece roz­pálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vy­trh­nul z mojich rúk?! 16 Sad­rach, Mézach a Abed­négo od­vetili kráľovi a riek­li: Na­buchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to od­povedali slovo. 17 Jest­li tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môže vy­trh­núť z oh­nivej pece roz­pálenej a vy­trh­ne aj z tvojich rúk, ó, kráľu! 18 Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému ob­razu, ktorý si po­stavil, sa nebudeme klaňať. Traja verní mužovia v ohnivej peci.19 Vtedy sa na­pl­nil Na­buchodonozor prch­livosťou, a ob­raz jeho tvári sa zmenil proti Sad­rachovi, Mézachovi a Abed­négovi, a od­povediac riekol, aby roz­pálili pec sedemk­rát nad to, jako bolo ináče treba roz­páliť. 20 A roz­kázal mužom, mohut­ným v sile, ktorí boli v jeho voj­sku, aby po­viazali Sad­racha, Mézacha a Abed­néga a vrhli ich do oh­nivej pece roz­pálenej. 21 Vtedy boli tí mužovia po­viazaní vo svojich plášťoch, vo svojich košeliach a vo svojich klobúkoch, vôbec vo svojom rúchu, a boli hodení do­pro­stred oh­nivej pece roz­pálenej. 22 No, pre­to, že kráľov roz­kaz súril, a že pec bola veľmi roz­pálená, mužov, ktorí do­pravili Sad­racha, Mézacha a Abed­néga hore, usmr­til plameň ohňa. 23 A tí traja mužovia, Sad­rach, Mézach a Abed­négo, pad­li do­pro­stred oh­nivej pece roz­pálenej po­viazaní. 24 Vtedy sa predesil kráľ Na­buchodonozor a vstal rých­le a od­povediac riekol svojim rad­com: Či sme ne­u­vr­h­li troch mužov do­pro­stred ohňa po­viazaných? Od­povedali a riek­li kráľovi: Je pravda, kráľu. 25 Od­povedal a riekol: Hľa, ja vidím štyroch mužov ne­poviazaných, ktorí s­lobod­ne chodia pro­stred ohňa, a nieto na nich porušenia, a ten štvr­tý je na po­hľad podob­ný synovi bohov. 26 Vtedy sa pri­blížil Na­buchodonozor čelus­tiu oh­nivej pece roz­pálenej, od­povedal a riekol: Sad­rach, Mézach a Abed­négo, služob­níci Naj­vyššieho Boha, vy­j­dite a poďte von! Vtedy vy­šli Sad­rach, Mézach a Abed­négo zp­ro­stred ohňa. 27 A shromaždili sa sat­rapovia, voj­vodovia, náčel­níci a rad­covia kráľovi a hľadeli na tých mužov, že oheň ne­mal nijakej moci nad ich telami, ba ani len vlas na ich hlave nebol oškvrk­lý, a ich plášte neboly zmenené, ani ne­prešiel na nich zápach ohňa. Nabuchodonozor slávi Boha. Verní povýšení.28 V­tedy odpovedal Na­buchodonozor a riekol: Nech je požehnaný Bôh Sad­rachov, Mézachov a Abed­négov, ktorý po­slal svoj­ho an­jela a vy­trh­nul svojich služob­níkov, ktorí dúfali v neho tak, že ne­pos­lúch­li ani rozkazu kráľov­ho, ale vy­dali svoje telá v záhubu, aby ne­slúžili ani aby sa nek­laňali ni­ktorému bohu krome svoj­mu Bohu. 29 A p­reto nariaďujem, aby každý človek z ktoréhokoľvek národa, ľudu alebo jazyka, ktorý by po­vedal niečo rúhavé proti Bohu Sad­rachov­mu, Mézachov­mu a Abed­négov­mu, bol roz­sekaný na kusy, a jeho dom aby bol ob­rátený na hnojis­ko, pre­tože nieto iného Boha, ktorý by mohol vy­trh­núť ako on. 30 Vtedy zase zvelebil kráľ Sad­racha, Mézacha a Abed­néga, takže sa mali dob­re v krajine Babylona. Nabuchodonozorov edikt.31 Kráľ Na­buchodonozor všet­kým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoží váš po­koj! 32 Vidí sa mi byť slušným, aby som rozp­rával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Naj­vyšší Bôh. 33 Aké veľké sú jeho znamenia a jaké moc­né jeho divy! Jeho kráľov­stvo je večným kráľov­stvom, a jeho pan­stvo ­tr­vá z po­kolenia na po­kolenia.

RoháčekDaniel3