Roháček › Daniel › 12

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Posledná borba. Ľud Boží vyslobodený. Vzkriesenie mŕtvych.1 V tom čase po­vs­tane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad syn­mi tvoj­ho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo od­kedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vy­slobodený tvoj ľud, každý, kto bude naj­dený za­písaný v knihe. 2 A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu, sa zo­budia, a to jedni na večný život a druhí na po­tupu a na večný hnus. 3 Ale roz­um­ní sa budú skvieť ako jas ob­lohy, a tí, ktorí pri­vodia mnohých k spraved­livos­ti, jako hviez­dy na večné veky. Vedomosť rozmnožená. Koniec na určený čas. Čistenie a bielenie. Pustošiaca ohavnosť. Blahoslavený, kto dočká.4 A ty, Danielu, za­vri tie slová a za­pečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú zpytovať, a rozm­noží sa vedomosť. 5 A videl som, ja Daniel, a hľa, dvaja iní stáli, jeden na jed­nom brehu rieky a druhý na druhom brehu rieky. 6 A riekol mužovi, ob­lečenému v ľanovom rúchu, ktorý s­tál hore nad vodami rieky: Kedy bude koniec tým div­ným veciam? 7 Na to som počul hovoriť muža, ob­lečeného v ľanovom rúchu, ktorý s­tál nad vodami rieky, a videl som, že pozdvihol svoju pravicu i svoju ľavicu k nebu a pri­sahal na Živého na veky, že na určený čas určených čias a pol času, a keď ukončia roz­metávať silu svätého ľudu, do­koná sa to všet­ko. 8 A ja, keď som to počul, a nerozumel som tomu, po­vedal som: Môj pane, čo bude po tom po všet­kom? 9 A riekol: Idi, Danielu, lebo slová sú za­vrené a za­pečatené až do času kon­ca. 10 Mnohí budú čis­tení a bielení a zkúšaní jako v ohni. A bez­božní budú páchať bez­božnosť, a nebudú roz­umieť ni­ktorí bez­božní, ale roz­um­ní budú roz­umieť. 11 A od toho času, keď bude od­stránená ustavičná obeť, aby na jej mies­to bola daná pus­tošiaca ohav­nosť, bude tisíc dve­sto deväťdesiat dní. 12 Blaho­slavený ten, kto čaká a do­speje ku dňom tisíc tri­sto trid­saťpäť. 13 A ty iď ku kon­cu a budeš od­počívať a vstaneš ku svoj­mu losu pri kon­ci tých dní.