RoháčekJeremiáš14

Jeremiáš

Hrozba suchom. Modlitba prorokova.1 Slovo Hos­podinovo, ktoré sa stalo k Jeremiášovi o suchote. 2 Jud­sko bude smútiť, a jeho brány zomd­lejú, budú smútiť v čier­nom na zemi, a žalost­ný krik Jeruzalema bude vy­stupovať. 3 Ich veľmoži pošlú svojich malých ľudí chatr­ných po vodu. Prij­dú k cis­ter­nám, nenaj­dú vody, na­vrátia sa, ich nádoby prázd­ne; han­biť sa budú a budú rumenieť od studu a po­kryjú svoju hlavu. 4 Pre­tože pôda bude predesená, lebo nebude dažďa v zemi, han­biť sa budú oráči, po­kryjú svoju hlavu. 5 Lebo i jelenica na poli porodí a opus­tí, pre­tože nebude trávy. 6 A diví osli budú stáť na holých mies­tach vy­sokých, budú lapať a hl­tať vzduch jako šakali, ich oči budú hynúť, pre­tože nebude byliny. 7 Ak naše ne­právos­ti svedčia proti nám, ó, Hos­podine, učiň pre svoje meno, lebo naše od­vrátenia sú mnohé; p­roti tebe sme hrešili. 8 Ó, nádejo Iz­raelova, jeho zá­chran­ca v čas súženia, prečo máš byť ako po­hos­tín v zemi a jako pocest­ný, k­torý sa uchýlil prenocovať? 9 Prečo sa staviaš ako predesený muž, ako moc­ný hr­dina, k­torý už nemôže za­chrániť? Kým si ty pred­sa v našom strede, Hos­podine, a tvoje meno je vzývané nad na­mi. Ne­opúšťaj nás! Bôh vraj už nevyslyší. Lživí proroci.10 Tak­to hovorí Hos­podin tomuto ľudu: Tak oni milujú túlať sa, ne­zdržujú svojich nôh, a p­reto Hospodin ne­má v nich záľuby; teraz spomína na ich ne­právosť a navštevuje ich hriechy. 11 Po­tom mi riekol Hos­podin: Ne­mod­li sa za ten­to ľud na jeho dobré. 12 Keď sa budú pos­tiť, nebudem počúvať na ich krik, a keď budú obetovať zápal­nú obeť a obil­nú obeť, nebudem mať v nich záľuby, ale ich zničím mečom, hladom a morom. 13 Vtedy som po­vedal: Ach, Pane, Hos­podine, hľa, proroci im hovoria, v­raj neuvidíte meča ani nebudete mať hladu, ale v­raj vám dám ver­ný po­koj na tom­to mies­te. 14 Na to mi riekol Hos­podin: Proroci prorokujú lož v mojom mene, ne­pos­lal som ich ani som im ne­prikázal ani som im nehovoril; prorokujú vám lživé videnie, veštenie, ničom­nosť a lesť svoj­ho srd­ca. 15 Pre­to tak­to hovorí Hos­podin o prorokoch, ktorí prorokujú v mojom mene, ktorých som ja ne­pos­lal, a k­torí hovoria: Nebude meča ani hladu v tej­to zemi! že tí proroci po­hynú mečom a hladom. 16 A ľud, ktorému prorokujú, bude roz­metaný po uliciach Jeruzalema pre hlad a meč, a nebude toho, kto by ich po­choval, ani ich ani ich ženy ani ich synov ani ich dcéry, a tak vylejem na nich ich zlosť. 17 A p­reto im po­vieš toto slovo: Moje oči tečú sl­zami vod­ne i vnoci, a ne­vedia sa upokojiť, lebo veľkým skrúšením bude skrúšená pan­na dcéry mojeho ľudu, ranou, bolest­nou veľmi. 18 Ak vy­j­dem na pole, hľa, po­bití mečom, a jest­li voj­dem do mes­ta, hľa, zmorení hladom. Lebo jako prorok tak i kňaz kupčia so zemou a ne­vedia ničoho.- Znova kajúcna modlitba prorokova.19 Či si už len cel­kom za­vr­hol Júdu? Či si ošk­liví Sion tvoja duša? Prečo si nás zbil tak, že neni pre nás uzdravenia? Čakáme na po­koj, a niet dob­rého, a na čas uzdravenia, a hľa, des! 20 Po­znávame, Hos­podine, svoju bez­božnosť, ne­právosť svojich ot­cov, že sme hrešili p­roti tebe. 21 Ne­opo­vrh­ni pre svoje meno, ne­zne­uc­ti trónu svojej slávy! Roz­pomeň sa, ne­zruš svojej sm­luvy s na­mi! 22 Či sú medzi már­nosťami po­hanov niek­toré také, ktoré by daly dážď? Alebo či azda samy nebesia dávajú prívaly? Či nie si to ty, Hos­podine, náš Bože? Pre­to očakávame na teba, lebo ty činíš to všet­ko.

RoháčekJeremiáš14