RoháčekIzaiáš51

Izaiáš

Nádherné zasľúbenia o blaženstve vykúpených Hospodinových.1 Počuj­te ma, vy, ktorí sa ženiete za spraved­livosťou, ktorí hľadáte Hos­podina, hľaďte na skalu, z ktorej ste vy­ťatí, a do dutiny jamy, z ktorej ste vy­kopaní! 2 Hľaďte na Ab­raháma, svoj­ho ot­ca, a na Sáru, k­torá vás porodila, že som ho po­volal jed­ného a požeh­nal som ho a rozm­nožil som ho. 3 Lebo Hos­podin po­teší Si­on, po­teší všet­ky jeho rumy a učiní jeho pus­tinu jako Éden a jeho púšť ako za­hradu Hos­podinovu; veselosť a radosť sa bude na­chádzať v ňom, chvála a hlas spevu. 4 Po­zoruj­te na mňa, môj ľude, a vy, môj národe, po­zoruj­te na mňa ušima, lebo vy­učujúci zákon vy­j­de odo mňa, a svoj súd vy­stavím za svet­lo národom. 5 Moja spraved­livosť je blízko, moje spasenie vy­j­de, a moje ramená budú súdiť národy; na mňa čakajú os­trovy a nadejú sa na moje rameno. 6 Po­z­dvih­nite svoje oči k nebesiam a hľaďte na zem dole! Lebo nebesia rozp­lynú sa jako dym, a zem zvetšeje ako rúcho, a jej obyvatelia tak podob­ne po­mrú; ale moje spasenie bude tr­vať na veky, a moja spraved­livosť nebude zlomená. 7 Počuj­te ma, vy, ktorí znáte spraved­livosť, ľude, v ktorého srd­ci je môj zákon! Neboj­te sa po­tupy smr­teľného človeka ani sa neľakaj­te ich urážek, 8 lebo ich zožerie moľ ako rúcho, a jako vlnu ich zožerie červ, ale moja spraved­livosť bude tr­vať na veky a moje spasenie na po­kolenie po­kolení. 9 Pre­buď sa, pre­buď, odej sa silou, rameno Hos­podinovo! Pre­buď sa jako za dáv­nych dní, za pokolení dáv­nych vekov! Či nie si to ty, ktoré si ro­zdr­tilo pyšný Egypt, smr­teľne ranilo draka? 10 Či nie si to ty, ktoré si vy­sušilo more, vody veľkej priepas­ti, ktoré si ob­rátilo hl­biny mora na ces­tu, aby prešli vy­kúpení? 11 A tak sa na­vrátia vy­pros­tení Hos­podinovi a prij­dú na Sion s pre­spevovaním, a večná radosť bude na ich hlave, do­siah­nu veselosť a radosť, zár­mutok a úpenie utečú. 12 Ja, ja som ten, ktorý vás teším! Ktože si ty, že sa bojíš mizer­ného človeka, k­torý zomrie, a syna človeka, k­torý bude ta daný, aby bol ako tráva? 13 A za­búdaš na Hos­podina, ktorý ťa učinil, ktorý roz­tiahol nebesia a založil zem, a vždyc­ky sa strachuješ, každý deň, prch­livos­ti toho, ktorý sužuje, hneď ako sa pri­práva hubiť? Ale kdeže je prch­livosť toho, ktorý sužuje? 14 Zo­hnutý zajatý bude rých­le roz­pútaný a nezom­rie súc hodený do jamy ani nebude mať nedos­tat­ku svoj­ho chleba. 15 Lebo veď ja som Hospodin, tvoj Bôh, ktorý búrim more, takže hučia jeho vl­ny. Hos­podin Zá­stupov jeho meno! 16 A vložil som svoje slová do tvojich úst a pri­kryl som ťa tôňou svojej ruky, aby som zasadil nebesia a založil zem a po­vedal Si­onu: Ty si môj ľud! 17 Pre­buď sa, pre­buď, po­vs­taň, d­céro Jeruzalema, ktorá si pila z ruky Hos­podinovej po­hár jeho prch­livos­ti; vy­pila si kalich, po­hár zá­vratu, aj vychlípala. 18 Nebolo, kto by ju bol viedol zo všet­kých synov, ktorých porodila, ani nebolo toho, kto by ju bol pojal za ruku, zo všet­kých synov, ktorých vy­chovala. 19 Toto dvoje ťa stih­lo, kto ťa poľutoval? Spus­tošenie a skrúšenie, hlad a meč, kto ťa po­tešil? 20 Tvoji synovia zomd­lení súc až do bez­vedomia ležali na rohu všet­kých ulíc jako sr­nec v sluke, pl­ní prch­livos­ti Hos­podinovej, hromženia tvoj­ho Boha. 21 Pre­to nože počuj toto, ty utrápená a opilá, ale nie od vína! 22 Tak­to hovorí tvoj Pán, Hos­podin, a tvoj Bôh, ktorý sa pravotí za svoj ľud: Hľa beriem z tvojej ruky po­hár zá­vratu, kalich, po­hár svojej prch­livos­ti; nebudeš ho viacej piť. 23 A dám ho do ruky tých, ktorí ťa trápili, ktorí hovorili tvojej duši: Zo­hni sa, aby sme prešli po tebe! A pod­kladala si svoj chr­bát ako zem a jako ulicu tým, ktorí pre­chádzajú.

RoháčekIzaiáš51