RoháčekIzaiáš22

Izaiáš

Prorok narieka nad budúcou zkazou ľahkomyseľného Jeruzalema a Judska.1 Bremä Údolia videnia. Čo sa ti stalo, kde, že si vy­šlo všet­ko hore na po­strešia? 2 Ty, mes­to, pl­né hr­motu a ruchu, nádherné, veselé mes­to rozpustilé! Tvoji po­bití nie pobití mečom ani ne­pom­reli v boji. 3 Tvoje kniežatá zutekaly všet­ky na­pos­pol, spútané sú bez vý­strelu z lučišťa; tí, ktorí sa našli z teba, spútaní sú všet­ci do­ved­na; utekali ešte zďaleka. 4 Pre­to som po­vedal: Hľaďte preč odo mňa, nedívaj­te sa na mňa, nech nariekam hor­ko; ne­usiluj­te sa ma po­tešiť nad spus­tošením dcéry môj­ho ľudu. 5 Lebo deň veľkého ne­pokoja, pošliapania a zmät­ku má Pán Hos­podin Zá­stupov v Údolí videnia: pod­kopávamúr; krik počuť na vr­chu. 6 Élam zo­dvih­ne túl do­hr­miac na vozoch, ob­sadených ľuďmi, jazd­cami, a Kír ob­nažil štít. 7 Stane sa, že tvoje naj­výbor­nejšie doliny budú pl­né vojen­ných vozov, a jazd­covia sa pev­ne po­stavia k bráne. 8 A tak od­kryje Hos­podin zastrenie s očí Júdu. A budeš hľadieť toho dňa ku zbrani domu lesa, 9 ale budete vidieť iba trhliny mes­ta Dávidov­ho, lebo ich bude mnoho, a p­reto soberiete vodu dol­ného ryb­níka. 10 A spočítate domy Jeruzalema a po­boríte domy, aby ste upev­nili múr. 11 Spravíte aj nád­rž medzi dvoma múrami pre vodu starého ryb­níka a len nebudete hľadieť k tomu, ktorý to učinil, a toho, ktorý to utvoril od dáv­na, ne­uvidíte. 12 A keď bude volať Pán Hos­podin Zá­stupov toho dňa k plaču, k náreku, k plešine, ­znaku smútku, a opásať mechovis­ko, 13 tu hľa, u vás veselosť a radosť, budete zabíjať voly a biť ov­ce, jesť mäso a piť víno a vravieť: Jesť a piť, lebo zaj­tra zo­mrieme! 14 Pre­to sa zjavil Hos­podin Zá­stupov v mojich ušiach a prisahal, že vám nebude po­krytá táto ne­právosť, do­kiaľ len ne­pom­riete, hovorí Pán Hos­podin Zá­stupov. Šebna svrhnutý, Elijakim povýšený.15 Tak­to hovorí Pán Hos­podin Zá­stupov: Idi, voj­di k tomu komor­níkovi, idi na Šeb­nu, ktorý je nad domom, 16 a po­vieš mu: Čo ty tu chceš a koho ty tu máš, že si si tu vy­tesal hrob? Na výšine si vy­teše svoj hrob, do skaly si vy­seká svoj príbytok! 17 Hľa, Hos­podin ťa mrští na zem, ako keď niečo mrští sil­ný muž, a zgniavi ťa dô­klad­ne, 18 svinie ťa pev­ne do kl­ba, na guľu, a zašmarí do širokej zeme prie­stran­nej; tam zo­mrieš, a ta budú od­pratané vozy tvojej slávy, ty po­tupo domu svoj­ho pána! 19 Od­sotím ťa preč s tvoj­ho stanovišťa, a srazia ťa s mies­ta, na ktorom stojíš. 20 A stane sa toho dňa, že povolám svoj­ho služob­níka Elijakima, syna Hil­kiášov­ho, 21 a ob­lečiem ho do tvojej suk­ne a upev­ním ho tvojím pásom a tvoje panovanie dám do jeho ruky, a tak bude ot­com obyvateľovi Jeruzalema a domu Júdov­mu. 22 A dám kľúč domu Dávidov­ho na jeho plece, takže keď ot­vorí, ni­kto nezav­rie, a keď za­vrie, ni­kto ne­ot­vorí. 23 Za­tlčiem ho jako klin na pev­nom mies­te, a bude trónom slávy domu svoj­ho ot­ca. 24 A po­vešajú na neho rôz­ne výrastky a jalové výhon­ky všet­ku slávu domu jeho ot­ca, všet­ky nádoby, i tú naj­menšiu z nich, od nádob medeníc až po všet­ky nádoby kožíc. 25 Toho dňa, hovorí Hos­podin Zá­stupov, uhne klin, za­tlčený na pev­nom mies­te, a bude vy­ťatý a pad­ne, a bude odťaté bremeno, ktoré je na ňom, lebo to hovoril Hos­podin.

RoháčekIzaiáš22