Roháček › Pieseň › 6

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

Rozhovor s dcérami Jeruzalema.1 Kam išiel tvoj milý, ó, ty najk­rás­nejšia medzi ženami? Kam sa ob­rátil tvoj milý? A budeme ho hľadať s tebou.
2 Môj milý sos­túpil do svojej za­hrady, k záhonom vonín, aby pásol v za­hradách a aby tr­hal ľalie.
3 Ja som svoj­ho milého, a môj milý je môj, ktorý pasie medzi ľaliami.
Krásy Nevesty, cirkvi, čistá jako slnce.4 Krás­na si ty, moja priateľko, jako mes­to Tirca, pek­ná jako Jeruzalem, strašná jako voje s práporami.
5 Od­vráť svoje oči odo mňa, lebo ma vzrušujú; tvoje vlasy jako stádo kôz, ktoré sa spúšťajú s ­vr­chu Gileáda;
6 tvoje zuby jako stádo oviec, ktoré vy­stupujú z kúpeľa, z ktorých každá rodí po dvoje, a nieto medzi nimi takej, ktorá by nerodila,
7 jako polo­vica granátového ja­bl­ka tvoja slucha zpod tvoj­ho závoja.
8 Šesťdesiat ich je kráľovien a osem­desiat ženín, a mladiciam neni počtu;
9 ale iba jedna je moja holubica, moja bez­vad­ná, jediná svojej mat­ky, vy­volená tej, ktorá ju porodila. Videly ju dcéry a blaho­slavily ju, kráľov­ny a ženiny, a chválily ju.
10 Kto je to tá, ktorá vy­zerá jako ran­ná zora, krás­na jako mesiac, čis­tá jako sl­n­ce, strašná jako voje s práporami?
11 Sišla som do orechovej za­hrady po­zrieť ovocie údolia, po­zrieť, či kvit­ne vinič, či kvitnú granátové jab­lone.
12 Ne­vedela som, len keď ma pre­sadila moja duša medzi vozy môj­ho kniežat­ského ľudu.