RoháčekKazateľ11

Kazateľ

Štedrosť, opatrnosť, pilnosť; pamätať, že je všetko márnosť.1 Púšťaj svoj chlieb po vode, lebo po mnohých dňoch ho naj­deš. 2 Daj čias­t­ku sied­mim, ba i ôs­mim, lebo ne­vieš, čo jaké zlo bude na zemi. 3 Keď sa na­pl­nia ob­laky, vy­lievajú dážď na zem, a keď pad­ne strom na juh alebo keď na sever, na mieste, na ktoré pad­ne strom, tam je. 4 Ten, kto po­zoruje na vietor, nebude siať, a kto hľadí na ob­laky, nebude žať. 5 Ako ne­vieš, čo k­torá je ces­ta vet­ra, jako ras­tú kosti v živote tehot­nej, tak ani ne­znáš diela Boha, ktorý činí všet­ko. 6 Za rána sej svoje semeno a večer nedaj od­počinutia svojej ruke, lebo ne­vieš, ktoré sa lepšie hodí, toto a či tam­to, alebo či je oboje jed­nako dob­ré. 7 Slad­ké je svet­lo a dob­ré očiam vidieť sln­ko. 8 Lebo keby aj mnoho rokov žil človek, nech sa raduje v nich vo všet­kých a nech pamätá na dni tem­nos­ti, lebo ich bude mnoho. Všet­ko, čo prišlo, je már­nosť. Výstraha pred ľahkomyseľnosťou v mladosti.9 Raduj sa tedy, mládenče, vo svojej det­skej mladi, a nech ťa ob­veseľuje tvoje srd­ce vo dňoch tvojej mlados­ti, a choď po ces­tách svoj­ho srd­ca a podľa videnia svojich očí, ale vedz, že ťa Bôh pre to pre všet­ko pri­vedie na súd. 10 Pre­to od­stráň hnev od svoj­ho srd­ca a od­vráť zlé od svoj­ho tela, lebo det­stvo a ran­ná mladosť je már­nosť.

RoháčekKazateľ11