Roháček › Príslovia › 28

Príslovia

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31

1 Bez­božní utekajú bez toho, že by ich nie­kto honil; ale spraved­liví sú smelí jako mladý lev.
2 Pre pre­stúpenie zeme býva mnoho jej kniežat; ale pre roz­um­ného človeka znalého sa predĺži pokoj­ný stav.
3 Chudob­ný muž, ktorý utis­kuje núdz­nych, je ako splavujúci dážď, po ktorom nebýva chleba.
4 Tí, ktorí opúšťajú zákon, chvália bez­božného; ale tí, ktorí os­tríhajú zákon, sa im protivia.
5 Zlí ľudia nerozumejú súdu; ale tí, ktorí hľadajú Hos­podina, roz­umejú všet­kému.
6 Lepší je chudob­ný, ktorý chodí vo svojej p­ros­tote a nevine, ako ten, kto je krivých ciest a je bohatý.
7 Ten, kto po­zoruje zákon, je roz­um­ný syn, a ten kto sa druží so žráčmi, robí svoj­mu ot­covi han­bu.
8 Ten, kto rozm­nožuje svoj majetok úžerou a úrokom, shromažďuje ho tomu, kto sa zľutováva nad chudob­nými.
9 Kto od­vracia svoje ucho, aby ne­počul zákona, toho i mod­lit­ba je ohav­nosťou.
10 Ten, kto za­vádza úp­rim­ných na zlú ces­tu, pad­ne sám do svojej jamy, a bez­úhon­ní zdedia dob­ré.
11 Bohatý človek je múd­rym vo svojich očiach; ale roz­um­ný chudob­ný ho vy­zkúma.
12 Keď plesajú spraved­liví, je veľká sláva; ale keď po­vs­távajú bez­božníci, býva hľadaný človek.
13 Tomu, kto pri­krýva svoje pre­stúpenia, ne­povedie sa šťast­ne; ale ten, kto vy­zná a opus­tí, doj­de milo­sr­den­stva.
14 Blaho­slavený človek, ktorý sa vždyc­ky strachuje; ale ten, kto za­tvr­dzuje svoje srd­ce, pad­ne do zlého.
15 Revúci lev a behajúci med­veď ­hlad­ný je bez­božný panov­ník nad chudob­ným ľudom.
16 Knieža bez roz­umu býva veliký dráč; ale ten, kto nenávidí lakom­stva, predĺži s­voje dni.
17 Človek, obťažený ľud­skou kr­vou, uteká až do jamy; nech ho ne­pod­poria!
18 Ten, kto chodí bez­úhon­ný, bude za­chránený; ale ten, kto je pre­vrátený čo do svojich ciest, pad­ne razom.
19 Ten, kto ob­rába svoju zem, na­sýti sa chleba; ale ten, kto na­sleduje za­háľačov, na­sýti sa chudoby.
20 Ver­ný človek dosiah­ne mnoho rôz­neho požeh­nania; ale ten, kto sa ponáhľa zbohat­núť, nebude bez viny.
21 Hľadieť na osobu nie je dob­re; ale človek sa čas­to pre kus chleba do­púšťa pre­stúpenia.
22 Závist­livý človek sa dych­tivo ženie za majet­kom a ne­vie, že prij­de na neho núdza.
23 Ten, kto kar­há človeka, naj­de po­tom viacej lás­ky ako ten, kto lichotí jazykom.
24 Ten, kto lúpi svoj­ho otca a svoju mať a hovorí: To nie je hriech, je spoločníkom vraha.
25 Ne­na­syt­ný človek hrabivý vzbudzuje svár; ale ten, kto sa nadeje na Hos­podina, sa vy­tučí.
26 Ten, kto sa nadeje na svoje srd­ce, je blázon; ale ten, kto chodí v múd­ros­ti, unik­ne.
27 Ten, kto dáva chudob­nému, nebude mať nedostatku; ale ten, kto za­krýva svoje oči, bude mať mnoho zlorečení.
28 Keď po­vs­távajú bez­božníci, skrýva sa človek, a keď hynú, množia sa spraved­liví.