Roháček › Žalmy › 90

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Mod­lit­ba Mojžiša, muža Božieho. Pane, ty si nám bol príbyt­kom z po­kolenia na po­kolenie.
2 Prv ako boly splodené vr­chy, a prv ako si roditeľs­ky sfor­moval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty sil­ný Bôh!
3 Pôsobíš to, aby sa ­smr­teľný človek bied­ny navrátil až do prachu, a hovoríš: Na­vráťte sa, synovia človeka!
4 Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď po­minul, a jako stráž vnoci.
5 Splavuješ ich ako po­vodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, k­torá mizne.
6 Toho is­tého rána, k­torého kvitne, sa mení; večer ju zo­tnú, a uschne.
7 Lebo hynie od tvoj­ho hnevu a sme predesení tvojou prch­livosťou.
8 Položil si naše ne­právos­ti pred seba, naše taj­nos­ti do svet­la svojej tvári.
9 Lebo všet­ky naše dni idú ta pre tvoj búr­livý hnev; končíme svoje roky jako reč.
10 Dní našich rokov je v tom sedem­desiat rokov, a keď je nie­kto silnejšieho prirodzenia, ­tr­vá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a már­nosť; lebo sa rých­le po­minie, a my ta zaletíme.
11 Ale kto zná silu tvoj­ho hnevu, a že jaká je tvoja bázeň, taký je aj tvoj búr­livý hnev?
12 Na­uč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múd­rosť do srd­ca.
13 Na­vráť sa, Hos­podine! Až do­kedy? - A zľutuj sa nad svojimi služob­ník­mi!
14 Na­sýť nás h­neď ráno svojou milosťou, a budeme plesať a radovať sa po všet­ky svoje dni.
15 Ob­veseľ nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, podľa rokov, v ktorých sme videli zlé.
16 Nech sa vidí pri tvojich služob­níkoch tvoje dielo a tvoja sláva nad ich syn­mi!
17 Nech je ľúbez­nosť Pána, našeho Boha, nad na­mi, a upev­ni dielo našich rúk u nás! Prosíme, upev­ni dielo našich rúk!