RoháčekŽalmy78

Žalmy

1 Vy­učujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Na­kloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
2 Ot­vorím svoje ús­ta v podoben­stve; budem rozp­rávať záhad­né veci, taj­né od pradáv­na.
3 To, čo sme počuli a čo sme po­znali, a čo nám naši ot­covia rozp­rávali.
4 Nezatajíme toho pred ich syn­mi rozp­rávajúc budúcemu po­koleniu chvály Hos­podinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
5 Po­stavil svedoc­tvo v Jakobovi a zákon položil v Iz­raelovi, o ktorých veciach prikázal našim ot­com, aby ich oznámili svojim synom,
6 aby po­znali budúce po­kolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozp­rávali to svojim synom,
7 aby složili svoju nádej v Bohu a nezabud­li na skut­ky sil­ného Boha, ale aby os­tríhali jeho pri­kázania,
8 a aby neboli jako ich ot­covia, po­kolenie od­pad­líc­ke a spur­né, po­kolenie, ktoré ne­up­ravilo svoj­ho srd­ca pos­lúchať Hos­podina a ktorého duch nebol ver­ný voči sil­nému Bohu.
9 Synovia Ef­rai­movi, ozb­rojen­ci, strel­ci z luku, ob­rátili sa zpät v deň boja.
10 Nezachovali sm­luvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
11 Za­bud­li na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
12 Pred ich ot­cami činil zá­zraky, v Egypt­skej zemi, na poli Co­ana.
13 Roz­delil more a pre­viedol ich a po­stavil vody jako nejakú hromadu.
14 Viedol ich vod­ne v ob­laku a každej noci vo svet­le ohňa.
15 Roz­tr­hol skaly na púšti a na­pájal ich hojne jako z nejakých hl­bín.
16 Vy­viedol po­toky zo skaly a učinil to, aby tiek­ly vody jako rieky.
17 A zase len hrešili proti ne­mu, aby popudzovali Naj­vyššieho na vy­práh­lej púšti.
18 A po­kúšali sil­ného Boha vo svojom srd­ci žiadajúc po­krm, po chuti svojej duše;
19 Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť sil­ný Bôh pri­praviť stôl na púšti?
20 Hľa, uderil skalu, a tiek­ly vody, a lialy sa po­toky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vy­stanoví svoj­mu ľudu mäso?
21 Pre­to počujúc to Hospodin roz­hneval sa, a oheň sa za­pálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vy­stúpil proti Iz­raelovi;
22 pre­tože ne­verili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
23 hoci bol roz­kázal ob­lakom shora a ot­voril dvere nebies
24 a dal, aby na nich pršala man­na, aby jed­li, a dal im nebes­ké zbožie.
25 Chlieb moc­ných jedol obyčaj­ný človek; po­slal im po­travy do sýtos­ti.
26 Dal, aby vial východ­ný vietor na nebi, a svojou mocou hnal polud­niak
27 a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a ok­rýd­lení vtáci jako piesok morí.
28 Spus­til ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbyt­kov.
29 A tak jed­li a nad­mier sa na­sýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
30 Ale ešte sa neboli utiah­li od ukájania svojej žiados­ti, a kým ešte bol ich po­krm v ich ús­tach,
31 vy­stúpil hnev Boží proti nim a po­bil m­nohých zpomedzi ich tučných a vy­braných Iz­raelových zo­hnul k zemi.
32 Pri tom pri všet­kom ešte vždy hrešili a ne­verili jeho divom.
33 A tak ukončieval ich dni v már­nos­ti a ich roky v desivom strachu.
34 A zase, keď ich po­bíjal, a hľadali ho a na­vrátiac sa hľadali sil­ného Boha skoro za svitu
35 a keď sa roz­pomínali, že Bôh je ich skalou a sil­ný Bôh naj­vyšší ich vy­kupiteľom,
36 hoci ho klamali svojimi ús­ty a luhali mu svojím jazykom,
37 a ich srd­ce nebolo úp­rim­né pred ním, ani neboli ver­ní v jeho sm­luve,
38 on súc milo­sr­d­ný od­púšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz od­vrátil svoj hnev a nezobudil všet­kej svojej prch­livos­ti.
39 Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a ne­vráti sa.
40 Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pus­tine!
41 A znova a znova po­kúšali sil­ného Boha a Svätému Iz­raelov­mu vy­meriavali hranice.
42 Ne­pamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vy­slobodil zo súženia,
43 ako činil v Egyp­te svoje znamenia a svoje čudesá na poli Co­ana.
44 A ob­rátil ich rieky na krv aj po­toky, takže nemohli piť.
45 Po­slal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
46 A dal ich úrodu chrús­tom a ich únav­nú prácu koníkom.
47 Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
48 Vy­dal ich hovädá hrádu na po­spas a ich dobytok bles­kom hromu.
49 Po­slal na nich páľu svojeho hnevu, prch­livosť, zúrivosť a súženie pus­tiac na nich zlých an­jelov.
50 Spravil svojemu hnevu ces­tu, ne­ušet­ril ich duše od smr­ti a ich statok vy­dal na­pos­pas moru.
51 A po­bil všet­ko pr­vorodené v Egyp­te, pr­votiny sily v stánoch Chámových.
52 A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
53 Vodili ich v bez­pečnos­ti, a ne­strachovali sa, ale ich ne­priateľov po­krylo more.
54 A tak ich do­viedol k hranici svojej svätos­ti, k tomu vr­chu, k­torý si dobyla jeho pravica.
55 Vy­hnal národy zp­red ich tvári a dajúc losovať vy­meral im dedičs­tvo po­v­razom a dal, aby v ich stánoch bývaly po­kolenia Iz­raelove.
56 Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Naj­vyššieho, a ne­os­tríhali jeho svedoc­tiev,
57 ale sa ob­rátili zpät a robili ne­ver­ne jako ich ot­covia; zvr­h­li sa jako klam­né lučište.
58 A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roz­necovali k žiar­livos­ti.
59 Počul to Bôh a roz­hneval sa a veľmi si zošk­livil Iz­raela.
60 A opus­til príbytok v Síle za­vrh­núc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
61 A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protiv­níka.
62 Vy­dal svoj ľud pod meč a roz­hneval sa na svoje dedičs­tvo.
63 Jeho mláden­cov požral oheň, a jeho pan­ny neboly chválené.
64 Jeho kňazi pad­li od meča, a jeho vdovy ne­plakaly.
65 Po­tom sa pre­budil Pán ako zo sna, jako hr­dina, ktorý veselo vy­krikuje od vína,
66 a zbil svojich protiv­níkov v tyle; dal im za údel večnú po­tupu.
67 Opo­vr­hol stánom Jozefovým a ne­vyvolil po­kolenia Ef­rai­mov­ho,
68 ale vy­volil po­kolenie Júdovo, vrch Si­on, ktorý miluje.
69 A vy­stavil svoju svätyňu jako hr­dé mies­ta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
70 A vy­volil si Dávida, svoj­ho služob­níka, a vzal ho od ovčích chlievov,
71 odtiaľ ako chodil za brezými ov­cami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Iz­raela, jeho dedičs­tvo.
72 A pásol ich v celej úp­rim­nos­ti svoj­ho srd­ca a vodil ich so zvlášt­nou opatr­nosťou svojich rúk.

RoháčekŽalmy78