Roháček › Žalmy › 44

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Náčel­níkovi ­spevác­keho sboru. Žalm synov Kórachových, vy­učujúci.
2 Bože, svojimi ušami sme slýchali, naši ot­covia nám rozp­rávali. Dielo si vy­konal za ich dní, za dáv­nych dní.
3 Ty si svojou rukou vy­hnal po­hanov a ich si osadil; porazil si národy a ich si rozp­lodil.
4 Lebo ne­opanovali dedične zeme svojím mečom, ani im ne­pomoh­lo ich rameno, ale tvoja pravica a tvoje rameno a svet­lo tvojej tvári, pre­tože si ich ľúbil.
5 Ty, ty si môj Kráľ, ó, Bože! Pri­káž hoj­nému spaseniu Jakobov­mu.
6 V tebe po­kolieme svojich protiv­níkov a v tvojom mene pošliapeme tých, ktorí po­vs­távajú proti nám.
7 Lebo sa nenadejem na svoje lučište, ani ma nezach­ráni môj meč.
8 Ale ty si nás vše zachránil od našich protiv­níkov a za­han­bil si tých, ktorí nás nenávideli.
9 Bohom sa chválime každý deň, a tvoje meno, ó, Bože, budeme chváliť na veky. Sélah.
10 No, hľa, od­vr­hol si nás a za­han­bil a ne­vychádzaš s našimi voj­skami.
11 Ob­rátil si nás naz­pät od protiv­níka, a tí, ktorí nás nenávidia, rozch­vátali si naše imanie.
12 Dal si nás, aby sme boli jako ovce na zjedenie, a rozp­týlil si nás medzi po­han­mi.
13 Predal si svoj ľud za nič a nežiadal si za nich veľkého predaj­ného.
14 Učinil si to, aby sme boli svojim súsedom za po­tupu, za po­smech a za út­ržku tým, ktorí bývajú vôkol nás.
15 Učinil si nás porekad­lom medzi po­han­mi a spôsobil si to, aby medzi národami krútili hlavou nad na­mi.
16 Každý deň je môj stud predo mnou, a han­ba mojej tvári ma po­krýva
17 pre hlas po­tupujúceho a rúhajúceho sa, pre z­lost­nú tvár ne­priateľa a po­mstiaceho sa.
18 To všet­ko prišlo na nás, avšak sme nezabud­li na teba ani sme klamom ne­porušili tvojej sm­luvy.
19 Naše srd­ce ne­us­túpilo zpät, ani náš krok ne­uh­nul od tvojej stez­ky,
20 keď si nás aj zdr­vil na mies­te šakalov a po­kryl si nás tôňou smr­ti.
21 Keby sme boli za­bud­li na meno svoj­ho Boha a rozp­re­streli ruky k cudziemu bohu,
22 či by toho ne­vyhľadal Bôh? ! Lebo veď on zná taj­nos­ti srd­ca.
23 Lebo pre teba sme vraždení každého dňa, po­važovaní sme za ovce na za­bitie.
24 Pre­cít­ni! Prečo spíš, ó, Pane? Pre­buď sa; nezamietaj na večnosť!
25 Prečo skrývaš svoju tvár? A prečo zabúdaš na naše trápenie a na náš útisk?
26 Lebo naša duša je zo­hnutá až do prachu, a náš život je držaný pri zemi.
27 Po­vs­taň nám na po­moc a vy­kúp nás pre svoju milosť!