Roháček › Žalmy › 2

Žalmy

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42
• 43
• 44
• 45
• 46
• 47
• 48
• 49
• 50
• 51
• 52
• 53
• 54
• 55
• 56
• 57
• 58
• 59
• 60
• 61
• 62
• 63
• 64
• 65
• 66
• 67
• 68
• 69
• 70
• 71
• 72
• 73
• 74
• 75
• 76
• 77
• 78
• 79
• 80
• 81
• 82
• 83
• 84
• 85
• 86
• 87
• 88
• 89
• 90
• 91
• 92
• 93
• 94
• 95
• 96
• 97
• 98
• 99
• 100
• 101
• 102
• 103
• 104
• 105
• 106
• 107
• 108
• 109
• 110
• 111
• 112
• 113
• 114
• 115
• 116
• 117
• 118
• 119
• 120
• 121
• 122
• 123
• 124
• 125
• 126
• 127
• 128
• 129
• 130
• 131
• 132
• 133
• 134
• 135
• 136
• 137
• 138
• 139
• 140
• 141
• 142
• 143
• 144
• 145
• 146
• 147
• 148
• 149
• 150

1 Prečo sa búria národy, a ľudia mys­lia már­ne veci?
2 Kráľovia zeme sa po­stavujú, a kniežatá sa spolu radia proti Hos­podinovi a proti jeho po­mazanému a hovoria:
3 Roz­tr­haj­me ich sväz­ky a za­hoďme od seba ich po­v­razy.
4 Ale ten, ktorý pre­býva v nebesiach, smeje sa; Pán sa im vy­smieva.
5 Vtedy bude hovoriť s nimi vo svojom hneve a svojou prch­livosťou ich predesí a povie:
6 Ale ja som ustanovil svoj­ho kráľa nad Si­onom, vr­chom svojej svätos­ti.
7 Rozp­rávať budem o ustanovení zákona. Hos­podin mi po­vedal: Ty si môj syn; ja som ťa dnes splodil.
8 Požiadaj odo mňa, a dám ti národy, tvoje dedičs­tvo, tvoje državie, končiny zeme.
9 Rozt­lčieš ich želez­ným prútom; rozt­ries­kaš ich ako nádobu hr­nčiara.
10 A tak teraz buďte roz­um­ní, kráľovia; učte sa, sud­covia zeme!
11 Slúžte Hos­podinovi v báz­ni a veseľte sa s trasením.
12 Ľúbaj­te syna, aby sa neroz­hneval, a po­hynuli by ste na ceste, lebo sa skoro za­páli jeho hnev. Blaho­slavení sú všetci, ktorí sa utiekajú k ne­mu.