RoháčekŽalmy144

Žalmy

1 Dávidov. Požeh­naný Hos­podin, moja skala, ktorý učí moje ruky bit­ke, moje prs­ty boju,
2 moja milosť a môj hrad, moja vy­soká veža, môj vy­sloboditeľ, môj štít; k nemu sa utiekam, ktorý mi pod­maňuje môj ľud.
3 Hos­podine, čo je človek, že ho znáš, a syn ­smr­teľného človeka, že ho za čosi máš?!
4 Človek je podob­ný már­nos­ti; jeho dni jako tieň, ktorý ta ide.
5 Hos­podine, na­kloň svoje nebesia a sos­túp; dot­kni sa vr­chov, a budú sa kúriť.
6 Za­blýs­kaj bles­kom ­hromu a rozp­týľ ich! Pošli svoje strely a predes ich!
7 Vy­stri svoje ruky s výsos­ti, vy­sloboď ma a vy­trh­ni z veľkých vôd, z ruky cudzozem­cov,
8 ktorých ús­ta hovoria már­nosť, a ich pravica je pravicou lži.
9 Bože, budem ti spievať novú pieseň; pri har­fe o desiatich ­strunách ti budem spievať žal­my,
10 tebe, ktorý dávaš kráľom spasenie, ktorý vy­slobodzuješ Dávida, svoj­ho služob­níka, od zlého meča.
11 Vy­sloboď ma a vy­trh­ni z ruky cudzozem­cov, ktorých ús­ta hovoria már­nosť, a ktorých pravica je pravicou lži,
12 aby boli naši synovia ako ras­túce štepy podarené vo svojej mlados­ti, naše dcéry jako uhol­né stĺpy, k­rás­ne tesané, vzoru chrámu;
13 aby naše komory boly plné a vy­dávaly po­travu rôz­neho druhu; naše stádo aby rodilo na tisíce, na desaťtisíce na našich poliach.
14 Naše voly nech sú naložené; nech nie je nep­riateľs­kého vpádu ani výpadu, ani nech nie je kvílenia na našich uliciach.
15 Blaho­slavený ľud, ktorému sa tak deje; blaho­slavený ľud, ktorému je Hos­podin Bohom!

RoháčekŽalmy144