RoháčekŽalmy10

Žalmy

1 Prečo, ó, Hos­podine, stojíš zďaleka? P­rečo sa skrývaš v časoch súženia?
2 V pýche bez­božného oh­nive prena­sledujú bied­neho. Nech sú lapení do svojich pletích, ktoré vy­mýšľajú!
3 Lebo sa honosí bez­božník nad dosia­hnutou žiadosťou svojej duše; lakomec sa rúha, popudzuje Hos­podina.
4 Bez­božník podľa vy­sokos­ti svojej tvári hovorí: Nebude to vyhľadávať nikto; všet­ka jeho myseľ je, že niet Boha.
5 Jeho ces­ty sú zdar­né každého času. Podľa jeho mien­ky sú tvoje súdy vy­soko od neho; pyšne fúka na všet­kých svojich ne­priateľov.
6 Hovorí vo svojom srd­ci: Ne­poh­nem sa z po­kolenia na po­kolenie, pre­tože nep­rij­dem do zlého.
7 Jeho ús­ta sú pl­né kliat­by, les­ti a úžer­ného útis­ku; pod jeho jazykom je trápenie a már­nosť.
8 Čihajúc sedí v zálohe vo vsiach, v ú­krytoch vraždí ne­vin­ného. Jeho oči strieh­nu bez­moc­ného.
9 Ú­kladí v skrýši jako lev vo svojej peleši; čihá, aby uchvatol bied­neho; uchvat­ne bied­neho vtiah­nuc ho do svojej siete.
10 Čupí a krčí sa, a pad­ne do jeho moci množs­tvo bied­nych.
11 Hovorí vo svojom srd­ci: Za­budol sil­ný Bôh; skryl svoju tvár; nevidí a nebude vidieť na večnosť.
12 Po­vs­taň, ó, Hos­podine, sil­ný Bože, po­z­dvih­ni svoju ruku; nezabud­ni na ponížených!
13 Prečo má bez­božník popudzovať Boha a hovoriť vo svojom srd­ci, že nebudeš vy­hľadávať!?
14 Ale ty vidíš, lebo ty hľadíš na trápenie a na zár­mutok, aby si dal každému svojou rukou; na teba sa spustí bez­moc­ný; sirote si ty spomoc­níkom.
15 Polám rameno bez­božníka a vy­hľadaj bez­božnosť zlost­níka, až viacej nenajdeš.
16 Hos­podin je Kráľom na večné veky; po­hania vy­hynú z jeho zeme.
17 Žiadosť ponížených čuješ, ó, Hos­podine; po­silňuješ ich srd­ce a nakláňaš k nim svoje ucho,
18 aby si súdil sirotu a po­tlačeného, aby viac ne­strašil smr­teľný človek zo zeme.

RoháčekŽalmy10