Roháček › Jób › 9

Jób

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34
• 35
• 36
• 37
• 38
• 39
• 40
• 41
• 42

Job: Človek neobstojí pred Bohom ani neodpovie na jedno z tisíc Božích riadení v prírode.1 Zase od­povedal Job a riekol: 2 Áno, je prav­da, viem, že je tak; lebo veď ako by mohol byť smr­teľný človek spraved­livý pred sil­ným Bohom? 3 Keby sa chcel s ním pravotiť, ne­od­povie mu na jedno z tisíc. 4 Je múd­reho srd­ca a pre­moc­ný v sile. K­de kedy sa za­tvr­dil nie­kto proti nemu a mal po­koj?! 5 On, ktorý prenáša vr­chy, a ne­vedia, že ich pod­vracia vo svojom hneve; 6 ktorý po­hybuje zem s jej mies­ta, takže sa trasie, a jej stĺpy sa chvejú; 7 ktorý keď zakáže sln­ku, ne­vyj­de, a za­pečaťuje hviez­dy; 8 ktorý sám rozťahuje nebesia a šliape po výšinách mora; 9 ktorý učinil Ar­ktúra, Ori­ona a Kuriat­ka i komory juhu; 10 ktorý činí veliké veci ne­vyz­pytateľné a pre­podiv­né a tak mnohé, že im neni počtu. 11 Hľa, ide pop­ri mne, a ne­vidím toho; ta ide po­mimo, a ja ho ne­pozorujem. 12 Hľa, jest­li uchvat­ne, kto mu roz­káže, aby na­vrátil? Kto mu po­vie: Čo to robíš? 13 Bôh ne­od­vráti svoj­ho hnevu; pod neho sa zo­hnú po­moc­níci Rahaba. Nemožnosť pravotiť sa s Bohom.14 A jako by som mu tedy ja mohol od­povedať, aké by som si vy­bral svoje slová, aby som mohol s ním hovoriť?! 15 Ktorému, i keby som bol spraved­livý, ne­od­poviem; svoj­ho sud­cu budem po­kor­ne prosiť o milosť. 16 Keby som volal, a oz­val by sa mi, ne­uveril by som, že uslyšal môj hlas, 17 on, ktorý ma zdr­til vích­ricou a rozm­nožil moje rany bez príčiny. 18 Nedá mi od­dých­nuť si, ale ma sýti hor­kosťami. 19 Ak ide o silu moc­ného, riek­ne: Hľa, tu! Alebo ak o súd, povie: Kto mi stanoví deň? 20 Keby som sa robil spraved­livým, od­súdia ma moje vlast­né ús­ta, a keby bez­úhon­ným, do­káže mi, že som pre­vrátený. 21 Jest­li aj som bez­úhon­ný, ne­znám svojej duše; opo­vr­hujem svojím životom. 22 Je to jed­no; pre­to hovorím: On ničí bez­úhon­ného i bez­božného. 23 Ak náh­le usmr­tí bičom, smeje sa zkúške ne­vin­ných. 24 Zem býva vy­daná do ruky bez­božného; za­krýva tvár jej sud­cov. Ak nie on, kde kto je to tedy? 25 A moje dni boly rých­lejšie ako bežec, utiek­ly; ne­videly dob­rého. 26 Pre­beh­ly jako rých­le lode, jako keď sa orol vrh­ne na korisť. 27 Ak po­viem: Za­bud­nem na svoju žiaľbu, zanechám svoju s­mut­nú tvár a po­veselím sa; 28 obávam sa všet­kých svojich boles­tí; viem, že ma ne­uz­náš za ne­vin­ného. 29 Ja budem len bezbožný; načože by som sa nadar­mo unúval?! 30 Keby som sa umyl hoci v snehovej vode a keby som očis­til svoje ruky myd­lom, 31 i vtedy ma po­hrúžiš do jamy, a brid­kým ma učiní moje rúcho. 32 Pre­tože Bôh nie je človekom ako ja, aby som mu od­povedal, aby sme vošli spolu v súd. 33 Nieto ni­koho, kto by roz­súdil medzi na­mi, kto by položil svoju ruku na nás na oboch. 34 Nech od­níme odo mňa svoj prút, a nech ma nedesí jeho strach, 35 vtedy budem hovoriť a nebudem sa ho báť, lebo nie je toho tak u mňa.