Roháček › Nehemiáš › 13

Nehemiáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13

Oddelenie cudzozemcov od Izraela. Eljašib.1 Toho dňa bolo čítané z knihy Mojžišovej tak, aby počul ľud, a našlo sa v nej na­písané, že Am­monita a Moábita ne­smie voj­sť do shromaždenia Božieho, a to tak až na veky. 2 Pre­tože ne­prišli vús­trety synom Iz­raelovým s chlebom a s vodou. Lež najali proti ne­mu, p­roti Izraelovi, Baláma za mzdu, aby mu zlorečil. Ale náš Bôh ob­rátil to zlorečenie na požeh­nanie. 3 A stalo sa, keď počuli zákon, že od­delili každého pri­miešaného od Iz­raela. 4 Ale pred­tým El­jašib, kňaz, daný do komory nášho Boha, blíz­ky Tobiášov, 5 bol mu spravil veľkú komoru, kam dávali pred­tým obet­ný dar obilný, kadivo a nádoby a desatinu obilia, vína a oleja, nariadenú čias­t­ku Levitov, spevákov a vrát­nych ako aj pozdvihnutia obeť kňazov. 6 Ale kým sa to všet­ko dialo, nebol som v Jeruzaleme. Lebo v trid­siatom druhom roku Ar­taxer­xa, babylon­ského kráľa, som bol prišiel ku kráľovi. Ale po nejakom čase som si opät vyžiadal od kráľa odísť. 7 A tak som zase prišiel do Jeruzalema. A srozumel som tomu zlému, ktoré urobil El­jašib pre Tobiáša spraviac mu komoru vo dvoroch domu Božieho. 8 A veľmi sa mi to neľúbilo. A tak som vy­hádzal všet­ko náradie domu Tobiášov­ho von, preč z komory. 9 A roz­kázal som, aby očis­tili komory. A zase som ta vniesol nádoby domu Božieho, obet­ný dar obil­ný a kadivo. Dom Boží opustený. Náprava.10 A do­zvedel som sa, že sa nedávaly čias­t­ky Levitom, a že sa roz­utekali každý na svoje pole, Levitovia i speváci, konajúci prácu. 11 Pre­to som prís­ne do­hováral po­hlavárom správy a riekol som: Prečo je opus­tený dom Boží? A shromaždiac ich po­stavil som ich na ich mies­to. 12 Po­tom donášali, celý Júda, desatinu obilia i vína i oleja do skladov. 13 A ustanovil som za sklad­níkov nad sklad­mi Šelemiáša, kňaza, a Cádoka, učeného v zákone, a Pedai­áša z Levitov a im k ruke Chanána, syna Za­kkúra, syna Mat­taniášov­ho, pre­tože boli po­važovaní za ver­ných. A ich úlohou bolo rozdeľovať ich bratom. 14 Pamätaj na mňa, môj Bože, pre to a nedaj vy­trieť mojich dob­ro­dení, ktoré som učinil na dome svoj­ho Boha a na jeho strážach!- Poškvrňovanie Božieho dňa.15 V tých dňoch som videl v Jud­sku takých, ktorí šliapali kade ­hroz­na v sobotu a donášali snopy a na­kladali na oslov i víno, hroz­ná a fíky a všelijaké iné bremeno a do­pravovali do Jeruzalema v sobot­ný deň. A svedčil som im a do­hováral v deň, v ktorý predávali po­traviny. 16 Aj Týrania bývali v ňom, ktorí donášali ryby a všeličo na predaj a predávali v sobotu synom Júdovým, a to v Jeruzaleme! 17 Pre­to som prís­ne do­hováral pop­red­ným Jud­ska a po­vedal som im: Čo je to jaká zlá vec, ktorú robíte a poškv­rňujete sobot­ný deň?! 18 Či nerobili tak aj vaši ot­covia? Pre­to po­tom uviedol náš Bôh všet­ko toto zlé na nás i na toto mes­to, a vy ešte pri­dávate pále ­hnevu na Iz­raela poškv­rňujúc sobotu! 19 A stalo sa, že hneď, ako boly za­tônené brány Jeruzalema pred sobotou, roz­kázal som, aby za­mk­li vráta, a tiež som roz­kázal, aby ich ne­ot­vorili iba až po sobote. K tomu i niek­torých zo svojich služob­níkov som po­stavil pri bránach, aby ne­vošlo nijaké bremeno v sobot­ný deň. 20 A tak nocovali kramári a predavači všeličoho na predaj von­ku pred Jeruzalemom raz i dva razy. 21 A svedčil som proti nim a po­vedal som im: Prečo vy nocujete na­proti múru? Ak to urobíte ešte raz, vy­striem na vás ruku. - Od toho času ne­prišli v sobotu. 22 A roz­kázal som Levitom, aby sa očisťovali a pri­chádzajúc strážili brány, aby ľudia svätili sobot­ný deň. I čo do toho pamätaj na mňa, môj Bože, a buď mi milos­tivý podľa množs­tva svojej milos­ti.- Ženy cudzozemky. Záver.23 Aj v tých dňoch som videl Židov, ktorí si boli po­brali za ženy Ašdóďan­ky, Am­moňan­ky a Moábän­ky. 24 A tak aj ich synovia hovorili zpola ašdód­sky a ne­vedeli hovoriť židov­sky, ale hovorili podľa jazyka už či toho a či toho národa. 25 A do­hadoval som sa s nimi a zlorečil som im a bil som niek­torých mužov z nich a ruval som ich a za­viazal som ich prísahou na Boha, ak reku dáte svoje dcéry ich synom alebo ak vez­mete z ich dcér svojim synom alebo sebe za ženy. ..! 26 Či ne­zhrešil pre to aj Šalamún, kráľ Iz­raelov, hoci medzi tak mnohými národami nebolo kráľa jemu rov­ného, a bol milý svoj­mu Bohu, a Bôh ho ustanovil za kráľa nad celým Iz­raelom, a ešte aj jeho zvied­ly hrešiť ženy cudzozem­ky. 27 A či by sme mali vám po­voliť, aby ste robili všet­ko toto veliké zlo, aby ste sa do­púšťali ne­ver­nos­ti proti nášmu Bohu a brali si za ženy cudzozem­ky? 28 A jeden zo synov Jojadu, syna El­jašiba, naj­vyššieho kňaza, bol zaťom San­bal­lata Choron­ského, a p­reto som ho za­hnal od seba. 29 Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvr­nenia, k­torými poškvr­nili kňazstvo a sm­luvu kňazs­tva i Levitov. 30 A tak som ich očis­til od každého cudzozem­ca a ustanovil som poradie stráže pre kňazov a pre Levitov; každého som po­stavil do jeho práce, 31 jako som aj určil poriadok pre nosenie dreva na ustanovené časy i pre pr­votiny. - Pamätaj na mňa, môj Bože, na moje dobré!