RoháčekRút2

Rút

Ruť Moábska sbiera klasy na poli Boazovom.1 A Na­oma, mala známeho svoj­ho muža, moc­ného muža bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Bo­az. 2 A Ruť Moáb­ska riek­la Na­ome: Do­voľ, prosím, žeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach naj­dem milosť. A ona jej riek­la: Iď moja dcéra. 3 Tak išla a prišla a sbierala na poli za žen­cami. A pri­hodilo sa jej, že prišla na čias­t­ku poľa, k­toré pat­rilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej. 4 A hľa, Boaz prišiel z Bet­lehema a riekol žen­com: Hos­podin s vami! A oni mu po­vedali: Nech ťa požeh­ná Hos­podin! 5 Po­tom riekol Boaz svoj­mu sluhovi, ktorý bol po­stavený nad žen­cami. Čia je táto dievčina? 6 A sluha, po­stavený nad žen­cami, od­povedal a riekol: Je to moáb­ska dievčina, ktorá prišla zpät s Na­omou z moáb­skeho kraja. 7 Po­vedala: Do­voľ, prosím, žeby som sbierala a brala medzi snopami za žen­cami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána až doteraz, k­rome že toto čosi máličko bola pobudla doma. Boaz preukáže Ruti priazeň.8 A Boaz riekol Ruti: Či ne­počuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani ne­od­chádzaj od­tiaľto, ale tu sa drž s mojimi diev­kami. 9 Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú žať, a poj­deš za nimi. Lebo som pri­kázal sluhom, aby sa ťa nedot­kli. A keď budeš smäd­ná, poj­deš k nádobám a na­piješ sa vody, ktorej navážia sluhovia. 10 A ona padnúc na svoju tvár po­klonila sa k zemi a riek­la mu: Prečo to, že som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozem­ka? 11 A Boaz od­povedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všet­ko, čo si konala svojej svok­re po smr­ti svoj­ho muža a že si opus­tila svoj­ho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a od­išla si k ľudu, ktorého si pred­tým ne­znala. 12 Hos­podin nech ti od­platí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hos­podina, Boha Iz­raelov­ho, že si prišla, aby si sa utiek­la pod jeho krýd­la. 13 Na to riek­la ona: Nech naj­dem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma po­tešil a hovoril si k srd­cu svojej diev­ky, hoci ja nie som ako nie­ktorá z tvojich dievok. 14 A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prij­di sem a budeš jesť z môj­ho chleba a budeš máčať svoju skyvu v oc­te. A tak si sad­la vedľa k žen­com, a podal jej pražmy. A jed­la a na­sýtila sa, aj ešte nechala. 15 A keď vstala, aby sbierala, pri­kázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neb­lížte jej. 16 Ba ešte i na­sch­vál jej púšťaj­te z hrs­tí a zanechávaj­te, aby sbierala, a nedohováraj­te jej. Ruť donesie Naome zprávu i nasbierané.17 A tak sbierala na poli až do večera. A keď vy­mlátila to, čo na­sbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa. 18 Po­tom to vzala a prišla do mes­ta, a jej svok­ra videla, čo na­sbierala. A vy­ňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa na­sýtila. 19 A jej svok­ra jej po­vedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je požeh­naný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svok­re, u koho robila, a riek­la: Meno muža, u ktorého som dnes robila, je Bo­az. 20 A Na­oma riek­la svojej ne­ves­te: Nech je požeh­naný Hos­podinovi, ktorý ne­upus­til od svojho milo­sr­den­stva ani pri živých ani pri mŕt­vych! A potom jej riek­la Na­oma: Ten muž nám je blíz­ky, a je z našich výkup­níkov s švag­rov­ským právom. 21 Na to riek­la Ruť Moáb­ska: Ba ešte mi aj to po­vedal, drž sa vraj mojich sluhov, do­kiaľ nedožnú všet­kého môj­ho žniva. 22 A Na­oma riek­la Ruti, svojej ne­ves­te: Dob­re, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho diev­kami, aby sa ne­oborili na teba na inom poli. 23 A tak sa pri­dŕžala dievok Bo­azových sbierajúc klasy, kým len ne­požali jačmeňa a kým ne­požali i pšenice. A bývala so svojou svok­rou.

RoháčekRút2