RoháčekRút1

Kde kúpiť Bibliu

Tla­če­nú ver­ziu
naj­po­pu­lár­nej­šie­ho
pre­kla­du Biblie
prof. Roháčka
kú­pi­te napr.:
tu ale­bo tu

Rút

Elimelech, Naoma a ich synovia idú do Moábska. Elimelech zomrie i synovia.1 A stalo sa vo dňoch, keď súdili sud­covia, že po­vs­tal hlad v zemi. Vtedy od­išiel nejaký muž z Bet­lehema Júdov­ho, aby po­hos­tínil v moáb­skom kraji, on, jeho žena a jeho dvaja synovia. 2 A meno toho muža bolo Elimelech a meno jeho ženy Na­oma a mená jeho dvoch synov Mach­lón a Kil­jon, Ef­raťania, z Bet­lehema Júdov­ho. A prij­dúc do moáb­skeho kraja boli tam. 3 A Elimelech, muž Na­omin, zo­mrel, a zo­stala ona a jej dvaja synovia. 4 A vzali si za ženy Moábän­ky; meno jed­nej bolo Orfa a meno druhej Ruť, a bývali tam asi desať rokov. 5 A zo­mreli aj oni obi­dvaja, Mach­lón a Kil­jon. A tak zo­stala žena sama po oboch svojich deťoch a po svojom mužovi. Naoma sa navráti s Ruťou do Betlehema.6 Po­tom vstala ona i jej ne­ves­ty, aby sa navrátila z moáb­skeho kraja, pre­tože počula tam v moáb­skom kraji, že Hos­podin navštívil svoj ľud dajúc mu zase chleba. 7 Keď vy­šla z mies­ta, na ktorom bola, aj obe jej ne­ves­ty s ňou, išly s­vojou cestou, aby sa na­vrátily do zeme Júdovej. 8 A Na­oma riek­la obom svojim ne­ves­tám: Iďte, na­vráťte sa každá do domu svojej mat­ky. Hos­podin nech učiní s vami milo­sr­den­stvo, jako ste aj vy učinily so zo­mrelými i so mnou. 9 Hos­podin nech vám dá, aby ste našly od­počinok každá v dome svoj­ho muža! A boz­kala ich. Na to po­z­dvih­ly svoj hlas a plakaly. 10 A po­vedaly jej: Nie, ale s tebou sa vrátime k tvoj­mu ľudu. 11 Ale Na­oma riek­la: Vráťte sa, moje dcéry. Načo by ste išly so mnou? Či azda budem mať ešte synov, aby boli vašimi mužmi? 12 Vráťte sa, moje dcéry, odídite, lebo som už pri­stará na vy­daj. A keby som aj povedala, že mám nádej a vy­dala by som sa ešte tej­to noci, a keby som aj porodila synov, 13 či by ste na to čakaly, až by dorást­li? Či pre­to by ste sa zdŕžaly, aby ste sa ne­vydaly? Nie, moje dcéry, lebo mne je o veľa tr­p­kejšie ako vám, pre­tože ruka Hos­podinova vy­šla proti mne. 14 Vtedy po­z­dvih­núc svoj hlas znova plakaly. A Orfa boz­kala svoju svok­ru a odišla, ale Ruť sa jej držala. 15 A Na­oma riekla: Hľa, tvoja švag­riná sa vrátila ku svoj­mu ľudu a ku svojim bohom, vráť sa za svojou švag­rinou! 16 Ale Ruť riek­la: Nenúť ma, aby som ťa opus­tila a vrátila sa od teba zpät; lebo kam ty pojdeš, ta pojdem i ja, a kde ty budeš bývať, tam budem bývať i ja; tvoj ľud môj ľud a tvoj Bôh môj Bôh. 17 Kde ty zomrieš, tam zomriem i ja, a tam budem i pochovaná. Nech mi tak učiní Hos­podin a tak nech pri­dá, že iba smrť ma od­lúči od teba. 18 A keď videla, že pev­ne stojí na tom, že poj­de s ňou, pre­stala jej hovoriť a od­hovárať ju. 19 A tak išly obe spolu, až prišly do Bet­lehema. A stalo sa, keď prišly do Bet­lehema, že sa vzrušilo celé mes­to pre ne, a vravely: Či je to Naoma? 20 A ona im riek­la: Ne­volaj­te ma Na­oma, ale ma volaj­te Mara, lebo ma veľkou hor­kosťou na­pl­nil Všemohúci. 21 Ja som od­išla pl­ná, a Hos­podin ma na­vrátil prázd­nu. Prečo by ste ma volaly Na­oma, keď Hos­podin svedčí proti mne, a Všemohúci mi učinil zlé? 22 A tak sa na­vrátila Na­oma a Ruť, Moábän­ka, jej ne­ves­ta, s ňou, ktorá sa na­vrátila z moáb­skeho kraja. A prišly do Bet­lehema, keď začínali žať jačmene.

RoháčekRút1