Roháček › Pieseň › 7

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

Všetko je na tele cirkvi Kristovej krásne a dokonalé.1 Vráť sa, vráť sa, ó, Šulamit­ka! Vráť sa, vráť sa, nech sa podívame na teba! Čo by ste sa mali dívať na Šulamit­ku jako na kolotanec Machanajima?!
2 Oj, aké sú krás­ne tvoje kroky v ľah­kej obuvi, kniežacia dcéro! Za­o­kruh­lenia tvojich bedier ako oz­dob­né zápony, dielo rúk umel­ca;
3 tvoje lono ok­rúh­la čaša, ktorej ni­kdy nechýba miešané víno voňavé; tvoj život hromada pšenice, ob­ložená ľaliami;
4 dvoje tvojich pŕs je ako dvoje sŕňat, dvojčatá sr­ny;
5 tvoje hrd­lo jako veža zo slonovej kos­ti; tvoje oči jazerá v Chešbone pri bráne Bat-rab­bím; tvoj nos ako veža Libanona, ktorá hľadí smerom na Damašek;
6 tvoja hlava na tebe jako Kar­mel a sp­lývajúce vlasy tvojej hlavy jako šar­lát; kráľ je spútaný tými kaderami.
7 Oj, aká si krás­na a jaká utešená, ó, lás­ko, medzi roz­košami!
8 Tá tvoja po­stava je podob­ná pal­me a tvoje pr­sia strap­com hroz­na.
9 Po­vedal som: Vy­j­dem na pal­mu, chytím sa jej vet­ví, a nechže sú tedy tvoje pr­sia jako strap­ce viniča a vôňa tvoj­ho dychu jako vôňa jabĺk,
10 a tvoje ús­ta jako naj­lepšie víno, ktoré ide môj­mu milému priamo, hýbe rtami spiacich.
11 Ja som svoj­ho milého, a jeho túžba sa ne­sie ku mne.
12 Poď, môj milý, vy­j­dime do poľa, prenocuj­me vo vsiach.
13 Vstaneme skoro ráno a poj­deme do viníc, po­zrieme, či kvit­ne vinič, či sa roztvoril vin­ný kvet, či kvitnú granátové jab­lone; tam ti dám svoju ľúbosť.
14 Ľúbost­né jabĺčka vydávajú vôňu, a nad našimi dverami všelijaké skvost­né ovocie, nové i staré, k­toré som tebe, môj milý, za­chovala.