Roháček › Pieseň › 5

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

Kristus splnil žiadosť svojej Nevesty. Ona ho zaženie svojou neochotou.1 Prišiel som do svojej za­hrady, moja ses­tro, ne­ves­to, sbieram svoju myrr­hu so svojou voninou, jem svoj plást so svojím medom; pijem svoje víno so svojím mliekom. Jedz­te, priatelia, pite a na­pite sa hoj­ne, milí!
2 Ja spím, ale moje srd­ce bdeje. Hlas môj­ho milého! Klepe! Ot­vor mi, moja ses­tro, moja priateľko, moja holubico, moja bez­vad­ná; lebo moja hlava je pl­ná rosy, moje kadere kropají noci.
3 Sv­liek­la som svoju sukňu; jako ju zase oblečiem? Umyla som svoje nohy; jako ich zase zamažem?
4 Môj milý siahol svojou rukou cez ob­lôček dverí, a moje vnútor­nos­ti sa po­hly nad ním.
5 Vstala som ja ot­voriť svoj­mu milému, a moje ruky kvap­kaly myrr­hou a moje prs­ty tekutou myrr­hou na rukoväti závory.
6 Ot­vorila som ja svoj­mu milému, ale môj milý sa už bol vzdialil, od­išiel. Moja duša bola vy­šla, keď pre­hovoril. Hľadala som ho, ale som ho nenašla; volala som ho, ale sa mi ne­oz­val.
7 Našli ma strážcovia, ktorí ob­chádzajú po mes­te, zbili ma, ranili ma; vzali môj plášť so mňa tí, ktorí strážia múry.
8 Prísahou vás za­väzujem, dcéry Jeruzalema, ak naj­dete môj­ho milého, čo mu po­viete? Že som ne­moc­ná od lásky.
Cirkev vychvaľuje svojho nebeského Ženícha.9 Čo má tvoj milý nad milého, ty najkrásnejšia medzi ženami? Čo má tvoj milý nad iného milého, že nás tak za­väzuješ prísahou?
10 Môj milý je biely a rumen­ný, výtečný nad iných desať tisíc.
11 Jeho hlava rýdze zlato; jeho kadere vl­nis­té, čier­ne jako hav­ran;
12 jeho oči jako holubice nad tok­mi vody, umyté v mlieku; sedia ako vrúbené drahokamy;
13 jeho líca jako záhony vonín, vy­výšené hriad­ky voňavých bylín; jeho rty ľalie, prýštiace tekutú myrr­hu;
14 jeho ruky ob­liny zlata, vy­sádzané taršíšom; jeho telo umelec­ké dielo zo slonovej kos­ti, ob­ložené zafírami;
15 jeho nohy mramorové stĺpy, po­stavené na pod­stav­coch z čistého zlata; jeho vzoz­renie ako Libanon, výbor­né jako ced­ry;
16 jeho ús­ta pre­slad­ké, a celý je prežiadúc­ny. To je môj milý a to môj priateľ, dcéry Jeruzalema!