Roháček › Pieseň › 2

Pieseň

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8

Ruža Sárona, ľalia údolí, cirkev, v objatí svojho nebeského Ženícha.1 Ja som ružou Sárona, ľali­ou údolí.
2 Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.
3 Jako jab­loň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi syn­mi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je slad­ké môj­mu ďas­nu.
4 Vo­viedol ma do domu vína, a jeho vlaj­kou nado mnou je lás­ka.
5 Občer­stvite ma hrudami hroz­na, po­sil­nite ma ja­bl­kami, lebo som ne­moc­ná od lásky.
6 Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma ob­jíma.
7 Prísahou vás za­väzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste ne­prebudily ani nebudily mojej lásky, do­kiaľ by sama nech­cela.
Podobný mladému jeleňu volá svoju milú, cirkev, prostred kvetov a vtáčieho spevu.8 Hlas môj­ho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vr­choch, po­skakuje po kop­coch.
9 Môj milý je podob­ný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.
10 Môj milý sa oz­val a po­vedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krás­na, a poď!
11 Lebo hľa, zima po­minula, pŕška prešla, už prešla.
12 Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrd­ličky čuť v našej zemi.
13 Fík už do čer­vena far­bí svoje holičky, a viniče samý kvet, vy­dávajú vôňu. Nože tedy po­vs­taň, moja priateľko, moja krás­na, a poď!
14 Moja holubico v roz­sad­linách skaly, v skrýši prík­reho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je slad­ký a tvoja tvár krás­na.
15 Po­chytaj­te nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.
16 Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,
17 do­kiaľ nezavanie a ne­sc­hladí sa deň, a ne­utečú tiene. Obídi, buďže podob­ný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vr­choch Bétera.