Roháček › Lukáš › 22

Lukáš

Evanjelium podľa Lukáša

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24

Judášova zrada.1 A blížil sa sviatok nek­vasených chlebov, zvaný Pas­cha, to jest Veľká noc. 2 A naj­vyšší kňazi a zákon­níci hľadali spôsob, ako by ho za­bili, lebo sa báli ľudu. 3 V­tedy vošiel satan do Judáša, prímenom Iškari­ot­ského, ktorý bol z počtu tých dvanás­tich, 4 a od­išiel a do­hovoril sa s naj­vyššími kňaz­mi a náčel­ník­mi ch­rámovej stráže o tom, ako im ho zradí. 5 A za­radovali sa a do­hod­li sa, že mu dajú peniaze. 6 A sľúbil a hľadal príhod­ný čas, aby im ho zradil bez zá­stupu. Učeníci pripravia, a Pán jie s nimi baránka.7 Po­tom prišiel deň nek­vasených chlebov, v ktorý bolo treba za­biť barán­ka. 8 A po­slal Pet­ra a Jána a po­vedal: Iďte, pri­hotov­te nám barán­ka, aby sme jed­li. 9 A oni mu po­vedali: Kde chceš, aby sme pri­hotovili? 10 A on im po­vedal: Hľa, keď voj­dete do mes­ta, stret­ne sa s vami človek, ktorý ponesie krčah vody; iďte za ním do domu, do ktorého voj­de. 11 A po­viete pánovi toho domu: Učiteľ ti od­kazuje: Kde je tá jedáleň, kde mám jesť barán­ka so svojimi učeník­mi? 12 A on vám ukáže veľkú vr­ch­nú dvoranu očalúnenú, tam pri­hotov­te. 13 A odíduc našli tak, ako im po­vedal, a pri­hotovili barán­ka. 14 A keď na­stala hodina, sadol si za stôl i dvanás­ti apoštolovia s ním. 15 A po­vedal im: Túžob­ne som si žiadal jesť tohoto barán­ka s vami, prv ako by som bol tr­pel. 16 Lebo hovorím vám, že ho už viacej nebudem jesť, až keď sa na­pl­ní v kráľov­stve Božom. 17 A vez­múc kalich poďakoval a po­vedal: Vez­mite toto a roz­deľte medzi sebou. 18 Lebo hovorím vám, že od­teraz už nebudem ni­kdy piť z plodu viniča, do­kiaľ ne­prij­de kráľov­stvo Božie. 19 A vez­múc chlieb poďakoval a lámal a dával im a po­vedal: Toto je moje telo, ktoré sa za vás dáva, to čiňte na moju pamiat­ku. 20 Tak­tiež i kalich, keď bolo po večeri, po­vediac: Ten­to kalich je tá nová sm­luva v mojej kr­vi, ktorá sa za vás vy­lieva. 21 Ale hľa, ruka môj­ho zrad­cu je so mnou za stolom! 22 A Syn človeka síce ide, tak ako je uložené, ale beda tomu človekovi, ktorý ho zrádza. 23 A oni sa začali medzi sebou do­hadovať, ktorý z nich by to asi bol, ktorý by to mal urobiť. Svár o prvenstvo. Preosievanie učeníkov.24 A po­vs­tal medzi nimi aj svár o tom, ktorý z nich zdá sa byť väčším. 25 A on im po­vedal: Kráľovia národov panujú nad nimi, a tí, ktorí majú nad nimi moc, volajú sa dob­ro­din­cami. 26 Ale vy nie tak, väčší medzi vami nech je ako mladší a vod­ca jako ten, ktorý slúži. 27 Lebo veď ktože je väčší - ten, kto sedí za stolom, a či ten, kto ob­sluhuje? Či azda nie ten, kto sedí za stolom? Ale ja som medzi vami jako ten, kto ob­sluhuje, 28 a vy ste pre­tr­vavší so mnou v mojich po­kušeniach. 29 A ja vám závetím, ako mne závetil môj Otec, kráľov­stvo, 30 aby ste jed­li a pili za mojím stolom v mojom kráľov­stve a sedeli na trónoch súdiac dvanásť po­kolení Iz­raelových. 31 A Pán po­vedal: Šimone, Šimone, hľa, satan si vás vy­žiadal, aby vás preosial ako pšenicu; 32 ale ja som prosil za teba, žeby nezašla tvoja viera. A ty, keď sa raz ob­rátiš, utvr­dzuj svojich bratov. 33 A on mu po­vedal: Pane, s tebou hotový som ísť aj do žalára i na sm­rť. 34 A on po­vedal: Hovorím ti, Pet­re, že nezaspieva dnes kohút prv, než tri razy za­prieš, že ma ne­znáš. 35 A ďalej im po­vedal: Keď som vás bol po­slal bez mešca, bez tor­by a bez obuvi, či ste aj mali niečoho nedos­tatok? A oni po­vedali: Ničoho. 36 Vtedy im po­vedal: Ale teraz, kto má mešec, nech si ho vezme, podob­ne aj tor­bu; a kto ešte nemá, nech predá svoje rúcho a kúpi meč. 37 Lebo hovorím vám, že ešte sa to musí na­pl­niť na mne, čo je na­písané: A počítaný bol s bez­božnými. Lebo to, čo je na­písané o mne, má koniec. 38 A oni po­vedali: Pane, hľa, tu sú dva meče. A on im po­vedal: Do­sť je. Zápas na Olivovom vrchu.39 A vy­j­dúc išiel podľa obyčaje na Olivový vrch. A išli za ním aj jeho učeníci. 40 A keď prišiel na mies­to, po­vedal im: Mod­lite sa, aby ste ne­vošli do po­kušenia! 41 A sám sa vzdialil od nich asi jako na do­hodenie kameňom a skloniac kolená mod­lil sa 42 a vravel: Otče, ak chceš, od­nes odo mňa ten­to kalich; avšak nie moja vôľa, ale tvoja nech sa stane! 43 A ukázal sa mu an­jel s neba po­silňujúc ho. 44 A súc v ­smr­teľnom zápase ešte napnutejšie sa mod­lil. A jeho znoj bol ako čo by kvap­ky kr­vi, stekajúce na zem. 45 A keď vstal od mod­lit­by a prišiel k učeníkom, našiel ich spať od zár­mut­ku 46 a po­vedal im: Čo spíte? Vstaňte a mod­lite sa, aby ste ne­vošli do po­kušenia! Zrada Judášova. Peter tasí meč.47 A kým on ešte hovoril, tu hľa, p­rišiel zástup, a ten tak zvaný Judáš, jeden z dvanás­tich, išiel pop­red­ku pred nimi a pri­blížil sa k Ježišovi, aby ho boz­kal. 48 A Ježiš mu po­vedal: Judášu, či boz­kom zrádzaš Syna človeka? 49 A keď videli tí, ktorí boli okolo neho, čo bude, po­vedali mu: Pane, či ud­rieme mečom? 50 A ktorýsi jeden z nich uderil sluhu naj­vyššieho kňaza a odťal mu pravé ucho. 51 A Ježiš od­povedal a riekol: Nechaj­te dotiaľ! A dot­knúc sa jeho ucha uzdravil ho. 52 A Ježiš po­vedal naj­vyšším kňazom, veliteľom chrámu a starším, ktorí prišli na neho: Jako na lot­ra ste vy­šli s mečami a kyjami. 53 Keď som deň po dni býval s vami v chráme, ne­vz­tiah­li ste na mňa rúk; ale toto je tá vaša hodina a moc tem­nos­ti. Peter zaprie svojho Pána. Pánovo utrpenie pred Kaifášom.54 A keď ho zajali, odviedli a vo­vied­li ho do domu naj­vyššieho kňaza. A Peter išiel za ním zďaleka. 55 A keď roz­ložili oheň pro­stred dvora a po­sadali si dookola, Peter si sadol medzi nich. 56 A jakási dievčina, keď ho videla sedieť pri svet­le, uprela na neho zrak a po­vedala: Aj ten­to bol s ním. 57 Ale on za­prel a po­vedal: Ženo, ne­znám ho. 58 A po malej chvíli iný vidiac ho po­vedal: Aj ty si z nich. Peter však po­vedal: Človeče, nie som. 59 A po čase tak asi jed­nej hodiny, ktorýsi iný tvr­dil a hovoril: Ba, je prav­da, i ten­to bol s ním, lebo však aj je Galilean. 60 A Peter po­vedal: Človeče, ne­viem, čo hovoríš. A na­skut­ku, ešte kým hovoril, za­spieval kohút. 61 V­tedy Pán ob­rátiac sa po­zrel na Pet­ra, a Peter sa roz­pamätal na slovo Pánovo, jako mu po­vedal: Prv ako dnes za­spieva kohút, tri razy ma za­prieš. 62 A Peter vy­šiel von a plakal hor­ko. 63 A mužovia, ktorí držali Ježiša, po­smievali sa mu a bili ho. 64 A za­kryjúc ho bili ho po tvári a pýtali sa ho a hovorili: Prorokuj, ktorý ťa to uderil! 65 Aj mnoho iného hovorili proti nemu rúhajúc sa mu. 66 A keď bol deň, sišli sa starší ľudu, naj­vyšší kňazi a zákon­níci a od­vied­li ho do svojej vy­sokej rady 67 a hovorili: Ak si ty Kris­tus, po­vedz nám to teda! A on im po­vedal: Keď vám po­viem, ne­uveríte, 68 a keď sa vás aj niečo opýtam, ne­od­poviete mi ani ne­prepus­títe. 69 No, od­teraz bude Syn človeka sedieť po pravici Moci Božej. 70 Vtedy po­vedali všet­ci: Teda si ty ten Syn Boží? A on im po­vedal: Vy dob­re hovoríte, že ja som. 71 A oni po­vedali: Čo ešte po­trebujeme svedoc­tvo? Veď sami sme počuli z jeho úst.