Roháček › Kazateľ › 7

Kazateľ

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Čo je lepšie. Nenáhliť sa do hnevu a nereptať.1 Dob­ré meno je lepšie ako výbor­ná masť a deň smr­ti človeka ako deň jeho narodenia. 2 Lepšie je ísť do domu smút­ku ako ísť do domu hodovania a pitia, pre­tože tam­to je koniec každého človeka, a živý si to berie k svoj­mu srd­cu. 3 Lepšia je žalosť ako smiech, lebo smút­kom tvári polepšuje sa srd­ce. 4 Srd­ce múd­rych je v dome smút­ku a srd­ce bláz­nov v dome rados­ti. 5 Lepšie je počúvať kar­hanie múd­reho, než aby nie­kto počúval pieseň bláz­nov. 6 Lebo jako pras­kot tŕnia pod hr­n­com, tak i smiech bláz­na. A to je tiež már­nosť. 7 Lebo útisk robí múd­reho bláz­nom, a dar hubí srd­ce i rozum. 8 Lepší koniec nejakej veci ako jej počiatok; lepší tr­pez­livý ako vy­sokomyseľný. 9 Nenáh­li vo svojom duchu do hnevu, lebo hnev od­počíva v lone bláz­nov. 10 Ne­povedz: Ako je to, že predošlé dni boly lepšie, ako sú tieto? Lebo by si sa ne­pýtal na to z múd­ros­ti. Pravá múdrosť. Nie príliš spravedlivý. Nedbať na všetky reči.11 Dob­rá je múd­rosť s dedičs­tvom a ešte viacej tým, ktorí vidia sln­ko. 12 Lebo byť v tôni múd­ros­ti je to isté, čo byť v tôni strieb­ra; a je užitok z vedomosti; múd­rosť dáva život tým, ktorí ju majú. 13 Vidz dielo Božie, lebo kto môže narov­nať to, čo on skrivil? 14 V dob­rý deň buď tedy šťast­ný v dob­rom a v zlý deň hľaď: Bôh učinil i ten­to pop­ri tam­tom na­to, aby nenašiel človek po ňom ničoho. 15 Všet­ko to som videl vo dňoch svojej már­nos­ti: Stáva sa, že spraved­livý hynie vo svojej spraved­livos­ti, ako sa tiež stáva, že bez­božný dlho žije vo svojej zlobe. 16 Nebuď príliš spraved­livým ani sa nerob nad­mier múd­rym; prečo by si mal seba pri­viesť na zkazu? 17 Nebuď príliš bez­božným ani nebuď bláz­nom; prečo by si mal zo­mrieť pred svojím časom? 18 Je dob­re, aby si sa držal tohoto, ale ani od tam­toho ne­spus­ti svojej ruky; lebo ten, kto sa bojí Boha, ujde všet­kému tomu. 19 Múd­rosť po­môže múd­remu viac ako desať vladárov, ktorí sú v mes­te. 20 Lebo niet spraved­livého človeka na zemi, ktorý by robil dob­ré a neh­rešil. 21 P­reto tiež ne­pri­kladaj svoj­ho srd­ca ku všet­kým slovám, ktoré hovoria, aby si ne­počul svoj­ho sluhu, že ti zlorečí. 22 Lebo tvoje srd­ce vie, že si aj ty mnoho ráz zlorečil iným. Osídlo zlej ženy. Len jeden z tisíca múdry.23 Všet­ko to som zkúsil v múd­ros­ti a povedal som: Budem múd­ry. Ale ona zos­tala ďaleko odo mňa. 24 Ďaleko je, čo bolo, hl­boko, veľmi hlboko; kto to vy­naj­de? 25 Ob­rátil som sa a u­stavil svoje srd­ce, aby som po­znával a zkúmal a hľadal múd­rosť a smysel a aby som po­znal, že je bezbožnosť bláz­nov­stvom a nerozum voči Bohu šialenstvom. 26 A našiel som vec, hor­kejšiu ako sm­rť, ženu, ktorá je samá sieť, a samá smečka jej srd­ce, putami jej ruky; ten, kto je dob­rým pred tvárou Božou, jej unik­ne; ale ten, kto hreší, býva lapený od nej. 27 Po­zri, toto som našiel, hovorí kazateľ, jed­no k druhému ukladajúc, aby som našiel smysel, 28 čo ešte vždy hľadá moja duša, avšak som nenašiel. Jed­ného muža som našiel z tisíca, ale ženy som medzi všet­kými tými nenašiel. 29 Iba toto, po­zri, som našiel, že totiž Bôh učinil človeka priameho, statočného, ale oni hľadajú mnohé výmys­ly nepravé.