Roháček › Kazateľ › 6,2

…2 Človek, ktorému dal Bôh bohat­stvo, po­klady a slávu, a ne­má, čo do svojej duše, nijakého nedos­tat­ku ničoho z toho, čo si žiada; ale Bôh ho ne­učinil pánom, aby jedol z toho, lež cudzí človek to pojie. Je to már­nosť a zlý neduh.…

…2 Človek, ktorému Boh dal bohat­stvo, majetok i česť, takže mu nič nechýba z toho, čo si zažiada, ale Boh mu nedop­raje z toho užívať, lebo cudzí človek to požíva. To je már­nosť a bolest­né zlo.…

…2 Je to človek, ktorému Boh dal bohat­stvo, po­klady, slávu a jeho duša ne­má nedos­tatok v ničom, po čom by túžil, ale Boh mu nedožičí, aby z toho užíval, lebo nie­kto cudzí to užíva. Je to már­nosť a zlá choroba.…

…2 Bůh něko­mu do­pře­je bo­hatství, jmění i slávu, takže mu v živo­tě ne­chybí nic, nač si vzpo­mene. Bůh mu však ne­dovo­lí těch věcí užít – ne­chá je užívat něko­mu cizí­mu. Jak je to marné a bo­lestné!…