Roháček › Kazateľ › 3,19

…19 Lebo to, čo pri­chádza na synov človeka, pri­chádza i na hovädá; jed­no a to is­té pri­chádza na nich. Jako zomiera toto, tak zomiera i tam­to, a všet­ko to má jed­ného a toho is­tého ducha, ani ne­má človek nič viacej ako hovädo, lebo je všetko már­nosť.…

…19 Lebo údel ľudí je i údelom zvierat; je jeden a ten is­tý. Ako zomiera jeden, tak umiera i druhý, a všet­ko jed­nako dýcha. Pre­to človek ne­má pred­nosť pred zvieraťom; lebo všet­ko je már­nosť.…

…19 Veď údel ľud­ských synov a údel zvierat je rov­naký: ako zo­mrie jeden, tak zo­mrie i druhý, jeden dych je pre všet­kých. Človek ne­má pred­nosť pred zvieratami, lebo všet­ko je már­nosť.…

…19 Lidi i zvířa­ta čeká stejný osud – je­den umírá tak jako druhý, všich­ni dý­chají stejný vzduch. Člověk zvířa­ta ničím ne­převy­šuje, všech­no je marnost!…