RoháčekKazateľ2,22

Kazateľ 2:22

Lebo veď čo má človek zo všet­kej svojej trud­nej práce a z trápenia svoj­ho srd­ca, čím sa trudí pod sln­kom?!


Verš v kontexte

21 Lebo nie­ktorý človek robí svoju prácu múd­re a umne a so zdarom, a človekovi, ktorý sa ňou ne­trudil, ju dáva za jeho podiel. Aj to je már­nosť a veľké zlo. 22 Lebo veď čo má človek zo všet­kej svojej trud­nej práce a z trápenia svoj­ho srd­ca, čím sa trudí pod sln­kom?! 23 Lebo všet­ky jeho dni sú ­pl­né bolesti a jeho za­mest­nanie iba hnev, ani len vnoci ne­od­počíva jeho srd­ce. A to je már­nosť.

späť na Kazateľ, 2

Príbuzné preklady Roháček

22 Lebo veď čo má človek zo všet­kej svojej trud­nej práce a z trápenia svoj­ho srd­ca, čím sa trudí pod sln­kom?!

Evanjelický

22 Nuž čo má človek zo všet­kého svoj­ho ustávania a z úsilia srd­ca, ktorým sa umáral pod sln­kom?

Ekumenický

22 Veď čo zo­stáva človeku z celej jeho námahy a zhonu, ktorými sa umáral pod sln­kom,

Bible21

22 K če­mu je člověku všech­no to pach­tění, všech­no to usi­lování, kterým se pach­tí pod slun­cem?