Roháček › Kazateľ › 2,2

Kazateľ 2:2

— Smiechu som po­vedal: Nerozum, a rados­ti: Čo to robíš?

Verš v kontexte

1 Po­vedal som si vo svojom srd­ci: Nože teda idi, zkúsim ťa radosťou, a vidz a užívaj dobré! Ale hľa, i to je már­nosť. 2 Smiechu som po­vedal: Nerozum, a rados­ti: Čo to robíš? 3 Roz­mýšľal som vo svojom srd­ci, že budem po­voľovať svoj­mu telu pri víne spravujúc pri tom svoje srd­ce múd­rosťou a že sa budem držať bláz­nov­stva do­vtedy, do­kiaľ ne­uvidím, čo je dob­ré synom človeka, čo by mali robiť pod nebom, v tom malom počte dní svoj­ho života.…

späť na Kazateľ, 2