Roháček › Jonáš › 4

Jonáš

• 1
• 2
• 3
• 4

Jonáš sa mrzí, že sa Hospodin zmiloval nad nepriateľmi jeho ľudu.1 To sa náram­ne neľúbilo Jonášovi a za­pálil sa hnevom. 2 Mod­lil sa Hos­podinovi a po­vedal: Prosím, ó, Hos­podine, či nie je toto to, čo som hovoril, do­kiaľ som ešte bol na svojej zemi? Pre­to som sa aj ponáhľal, aby som prv utiekol do Taršíša, lebo som vedel, že si ty sil­ný Bôh milo­sr­d­ný a ľútos­tivý, dlho zhovievajúci a veľký čo do milosti a ktorý ľutuješ zlého. 3 A tak teraz, ó, Hos­podine, vez­mi, prosím, odo mňa moju dušu, lebo mi je lepšie zo­mrieť ako žiť. 4 Na to riekol Hos­podin: Či je to dob­ré, že si sa roz­pálil hnevom? 5 A Jonáš vy­šiel z mes­ta, sadol si na mies­te od východu mes­ta, spravil si tam búdu a sadol si do nej, do tône, do­kiaľ by ne­uvidel, čo bude s mes­tom. Hospodin karhá Jonáša.6 A Hos­podin Bôh na­strojil kikájon, ktorý vy­rás­tol nad Jonáša, aby bola tôňa nad jeho hlavou, aby ho vy­tr­hol z jeho zlého. A Jonáš sa radoval kikájonu veľkou radosťou. 7 Ale Bôh na­strojil čer­va, keď na druhý deň ráno vy­chádzala zora, ktorý ranil kikájon, takže vyschol. 8 A stalo sa, keď vy­šlo sl­n­ce, že Bôh na­strojil východ­ný vietor horúci, a sl­n­ce bilo na hlavu Jonášovu tak, že omdlieval a žiadal si zo­mrieť a po­vedal: Lepšie mi je zo­mrieť ako žiť. 9 A Bôh riekol Jonášovi: Či je to dob­ré, že si sa roz­pálil hnevom pre ten kikájon? A po­vedal: Dob­ré je, že som sa roz­pálil hnevom, až na sm­rť. 10 Na to riekol Hos­podin: Ty ľutuješ kikájon, ktorým si sa ne­trudil ani si ho ne­pes­toval, ktorý vy­rás­tol za jed­nu noc a za jed­nu noc i zhynul. 11 A ja by som ne­mal ľutovať Ninive, to veľké mes­to, v ktorom je viac ako sto dvad­sať tisíc ľudí, ktorí ne­vedia roz­dielu medzi svojou pravicou a svojou ľavicou, a hoviad mnoho?