RoháčekJonáš3

Jonáš

Jonáš po druhé poslaný do Ninive. Káže. Pokánie Ninivänov.1 A stalo sa slovo Hos­podinovo k Jonášovi po druhé, po­vediac: 2 Vstaň, idi do Ninive, do toho veľkého mes­ta, a káž proti nemu kázeň, ktorú ti ja budem hovoriť. 3 Vtedy vstal Jonáš a išiel do mes­ta Ninive podľa slova Hos­podinov­ho. A Ninive bolo veľké mes­to Bohu, na tri dni chôdze. 4 A Jonáš za­počal ísť do mes­ta, ušiel jeden deň ces­ty, volal a hovoril: Ešte štyrid­sať dní, a Ninive bude pod­vrátené. 5 A mužovia mes­ta Ninive uverili Bohu, vy­hlásili pôst a ob­liek­li smútočné vrecia, všet­ci od naj­väčšieho z nich až do naj­menšieho z nich. 6 Keď po­tom došlo slovo ku kráľovi mes­ta Ninive, po­vs­tal so svoj­ho trónu, složil so seba svoje k­ráľov­ské rúcho, pri­kryl sa smútočným vrecom a sad­nul do popola. 7 A dal vy­hlásiť a po­vedať v Ninive, z usúdenia kráľov­ho a jeho veľmožov, po­vediac: Nech ne­okúsia ničoho ani človek ani hovädo; vôl ani dobytča nech sa ne­pasú ani nech ne­pijú vody. 8 Ale nech sa pri­kryjú smútočným vrecom, človek i hovädo, a nech volajú k Bohu z celej svojej sily a nech sa od­vrátia každý od svojej zlej ces­ty a od násilia, ktoré je v ich rukách. 9 Kto vie, či sa ne­ob­ráti Bôh a nebude ľutovať a či sa ne­od­vráti od pále svoj­ho hnevu, aby sme nezahynuli?! 10 A Bôh videl ich skut­ky, že sa od­vrátili od svojej zlej ces­ty, a tak sa Bôh zľutoval nad tým zlým, o ktorom hovoril, že im ho učiní, a ne­učinil.

RoháčekJonáš3