Roháček › Jób › 2,12

Jób 2:12

— A keď po­z­dvih­li svoje oči zďaleka, ne­poz­nali ho. Po­tom po­z­dvih­li svoj hlas a plakali a roz­trh­núc každý svoj plášť sypali prach na svoje hlavy ­vr­hajúc ho k nebu.

Verš v kontexte

…11 Keď po­tom počuli traja priatelia Jobovi o všet­kom tom zlom, ktoré prišlo na neho, prišli každý zo svoj­ho mies­ta: Elifaz Téman­ský, Bil­dad Šuchs­ký a Cófar Na­amat­ský a uradili sa spoločne, že prij­dú poľutovať ho a po­tešiť. 12 A keď po­z­dvih­li svoje oči zďaleka, ne­poz­nali ho. Po­tom po­z­dvih­li svoj hlas a plakali a roz­trh­núc každý svoj plášť sypali prach na svoje hlavy ­vr­hajúc ho k nebu. 13 A sedeli s ním na zemi sedem dní a sedem nocí, a ni­kto ne­prehovoril k nemu ani slova, lebo videli, že jeho bolesť je veľmi veliká.

späť na Jób, 2