Roháček › Jakubov › 4

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Zlo závisti a zlej žiadosti. Priateľstvo sveta. Pyšní a pomluvační.1 Zkadiaľ pochádzajú vojny a od­kiaľ boje medzi vami? Či nie ztadiaľto: z vašich roz­koší, ktoré vojujú vo vašich údoch? 2 Žiadate a ne­máte, vraždíte a závidíte a ne­môžete do­siah­nuť; boríte sa a vojujete, ale ne­máte, pre­tože si ne­prosíte; 3 prosíte a neberiete, pre­tože si zle prosíte, aby ste to spotrebovali vo svojich roz­košiach. 4 Cudzoložníci a cudzoložnice, či vy neviete, že priateľs­tvo sveta je ne­priateľs­tvom s Bohom? Tedy ktokoľvek by chcel byť priateľom sveta, stáva sa ne­priateľom Božím. 5 Alebo či sa naz­dáte, že nadar­mo hovorí Pís­mo: Až po závisť žiada ducha, ktorému spravil príbytok v nás? 6 Ale dáva väčšiu milosť. Pre­to hovorí Písmo: Bôh sa pyšným protiví, ale po­kor­ným dáva milosť. 7 Pod­daj­te sa tedy Bohu a sprotiv­te sa diab­lovi, a utečie od vás. 8 Pri­blížte sa Bohu, a pri­blíži sa vám. Umyte ruky, hriešnici, a očis­tite srd­cia, vy, ktorí ste dvojej mys­le. 9 Bedár­te, žiaľte a plačte! Váš smiech nech sa ob­ráti v žalosť a radosť v zronenosť! 10 Ponížte sa pred tvárou Pánovou, a po­výši vás. 11 Nehovor­te zlého druh na druha, bratia! Ten, kto hovorí zlé na brata alebo súdi svoj­ho brata, hovorí proti zákonu a súdi zákon. A jest­li súdiš zákon, nie si činiteľom zákona, ale jeho sudcom. 12 Jeden je zákonodar­ca a sud­ca, ktorý môže spasiť i za­tratiť. Ale ktože si ty, ktorý súdiš iného, blížneho? I v zemských obchodoch sa spoliehať na Boha.13 Nože teraz vy, ktorí hovoríte: Dnes alebo zaj­tra poj­deme do toho a toho mes­ta a po­bud­neme tam rok a budeme kupčiť a zís­kame, 14 vy, ktorí ne­viete, čo bude zaj­tra. Lebo veď aký je váš život? Lebo ste parou, ktorá sa na málo ukáže a po­tom miz­ne. 15 Na­mies­to toho, čo by ste mali hovoriť: Keď bude Pán chcieť, a budeme žiť, aj učiníme toto alebo tam­to. 16 Ale teraz sa chválite vo svojej chlub­nej pýche. Každá taká chvála je zlá. 17 Kto tedy vie dob­re činiť a nečiní, má hriech.