Roháček › Jakubov › 3

Jakubov

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5

Neskrotený jazyk ohňom.1 Moji bratia, nebuďte mnohí učiteľmi vediac, že budeme prís­nejšie súdení. 2 Lebo mnoho klesáme všet­ci. Ak nie­kto ne­klesá v slove, to je do­konalý muž, ktorý má moc pojať na úz­du i celé telo. 3 Hľa, koňom dávame zubad­lá do úst, aby nás po­slúchaly, a tak sem i ta ob­raciame celé ich telo. 4 Hľa, i lode, hoci sú také veľké a hnané krutými vet­ry, dajú sa sem i ta ob­rátiť naj­menším kor­mid­lom, kam­koľvek sa ľúbi po­hnať tomu, kto ju spravuje. 5 Tak i jazyk je malý úd a veľkým sa honosí. Hľa, maličký oheň akú veľkú horu za­páli! 6 I jazyk je oheň, svet ne­právos­ti; takým stáva sa jazyk medzi našimi údami, ktorý poškv­rňuje celé telo a rozp­lameňuje kolo života od narodenia a je rozp­lameňovaný pek­lom. 7 Lebo ľud­ská príroda krotí a zk­rotila každú prírodu divých zvierat i vtákov i zemep­lazov i mor­ských potvôr; 8 ale jazyk ne­môže ni­kto z ľudí skrotiť, ne­pokoj­né zlo, pl­ný sm­rťonos­ného jedu. 9 Ním dob­rorečíme Pánovi, Bohu a Ot­covi, a ním zlorečíme ľuďom, stvoreným na podobu Božiu; 10 z tých is­tých úst vy­chádza dob­rorečenie i zlorečenie. Ne­má to tak byť, moji bratia! 11 Či azda prameň z toho is­tého žried­la prýs­ka slad­kú a hor­kú vodu? 12 Či môže, moji bratia, fík rodiť oliv­ky alebo vinič fíky? Tak ani ni­ktorý prameň nemôže vydať slanú i slad­kú vodu. Múdrosť s hora.13 Kto je múd­ry a roz­um­ný medzi vami? Nech ukáže zo svoj­ho pek­ného ob­covania svoje skut­ky v múd­rej a krot­kej tichos­ti! 14 Ale ak máte hor­kú závisť a svár vo svojom srd­ci, nech­váľte sa a neluhaj­te proti prav­de. 15 Tá múd­rosť ne­prichádza s hora, ale je po­zem­ská, teles­ná, démon­ská. 16 Lebo kde je závisť a svár, tam je aj ne­pokoj i každá zlá vec. 17 Ale múd­rosť s hora je ponajprv čis­tot­ná, po­tom po­koj­ná, prívetivá, po­voľná, pl­ná milo­sr­den­stva a dob­rého ovocia, ne­pochybujúca a ne­po­krytec­ká. 18 A ovocie spraved­livos­ti seje sa v po­koji tým, ktorí pôsobia po­koj.