RoháčekJakubov2

Jakubov

Nehľadieť na osobu. O chudobných a bohatých. V prikázaniach niet rozdielu.1 Moji bratia, ne­maj­te viery nášho Pána Ježiša Kris­ta, Pána slávy, v hľadení na osobu. 2 Lebo keby vošiel do vášho shromaždenia muž so zlatým prs­teňom a v nád­her­nom rúchu, a keby vošiel aj chudob­ný v špinavom rúchu, 3 a po­zreli by ste na toho, ktorý má na sebe to nád­her­né rúcho, a po­vedali by ste mu: Ty si pek­ne sad­ni tuto, a chudob­nému by ste po­vedali: Ty stoj tam­to, alebo sad­ni si sem pod moju pod­nož, 4 či nie je tak urobený roz­diel medzi vami, a či ste sa ne­stali sud­cami zlých myšlienok? 5 Počuj­te, moji milovaní bratia! Či si Bôh ne­vyvolil chudob­ných tohoto sveta za bohatých vo viere a za dedičov kráľov­stva, ktoré za­sľúbil tým, ktorí ho milujú? 6 Ale vy ste zne­uc­tili chudob­ného! Či nie sú to práve bohatí, ktorí vás po­tláčajú silou a ktorí vás vláčia pred súdy? 7 Či nie sú to oni, ktorí sa rúhajú krás­nemu a dob­rému menu, ktoré bolo vzývané nad vami? 8 Prav­da, ak pl­níte kráľov­ský zákon podľa Pís­ma: Milovať budeš svoj­ho blížneho jako samého seba, dob­re robíte; 9 ale ak hľadíte na osobu, robíte hriech, a zákon vás kára jako prie­stup­níkov 10 Lebo ten, kto by za­choval celý zákon a klesol by v jed­nom prikázaní, pre­vinil sa proti všet­kým. 11 Lebo ten, kto po­vedal: Nez­cudzoložíš! po­vedal i: Nezabiješ! ak tedy necudzoložíš, ale vraždíš, si prie­stup­níkom zákona. 12 Tak hovor­te a tak rob­te jako takí, ktorí máte byť súdení zákonom slobody. 13 Lebo súd bude nemilosrdný tomu, kto ne­učinil milo­sr­den­stva. Milo­sr­den­stvo sa chváli proti súdu. Mŕtva a démonská viera. Abrahám a Rachab príkladom.14 Čo to pros­peje, moji bratia, keď nie­kto hovorí, že má vieru, a ne­má skut­kov? Či ho azda tá viera môže spasiť? 15 A keby brat alebo ses­tra boli na­hí a ne­mali by den­ného po­kr­mu, 16 A keby im nie­kto z vás po­vedal: Iďte v po­koji, zo­hrej­te sa a najedz­te sa, a keby ste im nedali toho, čo je po­treb­né telu, čo to osoží? 17 Tak aj viera, keď ne­má skut­kov, je mŕt­va sama v sebe. 18 Ale nie­kto po­vie: Ty máš vieru a ja mám skut­ky. Ukáž mi svoju vieru bez skut­kov, a ja ti ukážem svoju vieru zo svojich skut­kov. 19 Ty že veríš, že je jeden Bôh? Dob­re robíš. Aj démoni veria a trasú sa. 20 Ale či chceš zvedieť, ó, prázd­ny človeče, že viera bez skut­kov je mŕt­va? 21 Či nebol Ab­rahám, náš otec, ospravedl­nený zo skut­kov donesúc obeťou svoj­ho syna Izáka na ol­tár? 22 Tedy vidíš, že viera spolu­účin­kovala s jeho skut­kami a že viera bola do­konaná zo skut­kov. 23 A na­pl­nilo sa pís­mo, ktoré hovorí: Ab­rahám uveril Bohu, a počítalo sa mu to za spraved­livosť, a bol na­zvaný priateľom Božím. 24 Tak teda vidíte, že sa človek ospraved­lňuje zo skut­kov a nie samo z viery. 25 Tak podob­ne aj smil­nica Rachab, či nebola ospravedl­nená zo skut­kov, keď prijala po­slov a súr­ne ich vy­slala inou ces­tou? 26 Lebo jako je telo bez ducha mŕt­ve, tak je i viera bez skut­kov mŕt­va.

RoháčekJakubov2