Roháček › Hozeáš › 7

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Bôh žiali nad Izraelom. Jako rozpálená pec.1 Keď liečim Iz­raela, zjavuje sa ne­právosť Ef­rai­mova a všelijaká zlosť Samárie, lebo robia falošne, a ide zlodej; von­ku rabuje rota zbojníkov. 2 Ani si nepovedia vo svojom srd­ci, že pamätám na všet­ku ich nešľachet­nosť. Teraz ich ob­kľučujú ich skut­ky; sú pred mojou tvárou. 3 Svojou nešľachet­nosťou ob­veseľujú kráľa a svojimi klam­stvami kniežatá. 4 Všet­ci, koľko ich je, cudzoložia; podob­ní sú peci, vy­kúrenej od pekára; ten, k­to roznecuje, pre­stane roz­necovať iba od za­robenia ces­ta do jeho skys­nutia. 5 Deň nášho kráľa? Chorým ho urobily kniežatá roz­pálením od vína; naťahuje svoju ruku s po­smievačmi. 6 Lebo pri­blížili svoje srd­ce ku svojim ú­kladom ako pec; ich pekár spí celú noc; ráno horí ich srd­ce jako plápolajúci oheň. 7 Všet­ci sú roz­pálení jako pec a žerú svojich sud­cov; všet­ci ich kráľovia popadali; nie je medzi nimi ni­koho, kto by volal ku mne. Efraim a Izrael hľadá pomoc v Egypte a v Assýrii a nie u Hospodina.8 Ef­raim sa smiešal s národami; Ef­raim je pod­popol­ným chlebom ne­ob­ráteným. 9 Cudzin­ci požierajú jeho silu, a on ne­vie o tom, i šedina ho už po­prskala, a on ne­vie ničoho. 10 Pýcha Iz­raelova svedčí do jeho tvári, ale sa nenav­rátili k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, ani ho nehľadajú na­priek všet­kému tomu. 11 A tak je Ef­raim ako spros­tá holubica, bez srd­ca, k­torá ne­má rozumu. Volajú Egypt, idú do As­sýrie! 12 Hneď, ako odídu, rozo­striem na nich svoju sieť; stiah­nem ich dolu jako nebes­ké vtác­tvo; budem ich tres­tať podľa toho, čo sa slýchalo v ich shromaždení. 13 Oj, beda im, že od­išli odo mňa! Zkaza im, pre­tože zrad­ne od­pad­li odo mňa, kým som ich pred­sa ja vy­kúpil, a oni hovoria proti mne lži. 14 Nek­ričia ku mne svojím srd­com, ale za­výjajú na svojich ložiach; shromažďujú sa pre obilie a pre vín­nu šťavu; uhli proti mne. 15 A ja, k­torý som ich trestal nato, aby som po­sil­nil ich ramená, proti mne vy­mýšľajú zlé. 16 Ob­racajú sa, ale nie k Najvyššiemu; sú jako klam­né lučište; ich kniežatá pad­nú mečom, od zúrenia ich jazyka; to bude na nich po­smech v Egypt­skej zemi.