Roháček › Hozeáš › 6

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

O budúcom pokání Izraelovom. Bôh chce milosrdenstvo a nie obeť. Hriechy kňazov.1 Vo svojej úz­kos­ti ma budú hľadať skoro za rána a povedia: Poďte, a na­vráťme sa k Hos­podinovi, lebo on roz­tr­hal a uzdraví nás, zbil a ob­viaže nás. 2 Obživí nás o dva dni, na tretí deň nás po­staví na nohy, a budeme žiť pred jeho tvárou. 3 A tak po­znaj­me a žeňme sa po­znať Hos­podina; jeho východ stojí pev­ne jako svitanie rána a prij­de nám ako dážď, ako jar­ný dážď, k­torý zvlažuje zem. 4 Čo ti mám učiniť, Ef­rai­me, čo ti mám učiniť, Júda, keď je vaša dob­rota jako ran­ný ob­lak a jako rosa, ktorá ide ta skoro za rána? 5 Pre­to som otesával s­vojimi prorokmi a za­bíjal som ich slovami svojich úst, a tvoje súdy sú, jako keď vyjde svet­lo. 6 Lebo milo­sr­den­stvo chcem a nie obeť, a známosť Božia je nad zápal­né obeti. 7 Ale oni pre­stúpili moju smluvu jako Adam; tam sa do­pus­tili ne­ver­nos­ti proti mne. 8 Gileád, mes­to činiteľov ne­právos­ti, ­pl­né stôp kr­vi. 9 A jako lot­ri čakajú na človeka, tak rota kňazov; vraždia na ces­te do Sichema; lebo páchajú mrz­kosť. 10 V dome Iz­raelovom vidím hroz­nú vec; tam smil­ní Ef­raim, zanečis­til sa Iz­rael. 11 I Júda, aj tebe je určená žat­va, keď do­vediem zpät zajatie svoj­ho ľudu.