Roháček › Hozeáš › 4

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Pravota Hospodinova s ľudom Izraelovým.1 Počuj­te slovo Hos­podinovo, synovia Iz­raelovi, lebo Hos­podin má pravotu s obyvateľmi zeme, pre­tože niet prav­dy ani milo­sr­den­stva ani známos­ti Božej v zemi. 2 Kliat­ba, klam­stvo, vražda, zlodej­stvo a cudzoložs­tvo sa roz­moh­ly a krv stíha krv. 3 Pre­to bude smútiť zem, a zomd­leje každý, kto býva v nej, i s poľnou zverou i s nebes­kým vtác­tvom, ba i mor­ské ryby po­hynú. 4 Ale p­ri tom nech sa len ni­kto ne­pravotí, ani nech ni­kto nekar­há, lebo tvoj ľud je podob­ný tým, ktorí sa vadia s kňazom. 5 A p­reto klesneš toho dňa, a kles­ne i prorok s tebou, vnoci, a za­hladím i tvoju mater. Zavrhli známosť Hospodinovu a preto ponesú následky.6 Môj ľud bude vy­hladený pre­to, že nieto známos­ti. Pre­tože si ty za­vr­hol známosť, za­vrh­nem i ja teba, aby si mi nekonal kňaz­skej služby, a p­retože si za­budol na zákon svoj­ho Boha, za­bud­nem i ja na tvojich synov. 7 Čím viacej sa roz­máhali, tým viacej hrešili proti mne; pre­mením ich slávu v po­tupu. 8 Obeť za hriech môj­ho ľudu jedia a po­z­dvihujú svoju dušu k ich ne­právos­ti. 9 Pre­to bude jako ľud tak i kňaz. A navštívim na ňom jeho ces­ty a vrátim mu na od­platu jeho skut­ky. 10 A tak budú jesť, ale sa ne­na­sýtia; budú smil­niť, ale sa nerozm­nožia, pre­tože opus­tili Hos­podina od­vrátiac od neho po­zor. 11 Smils­tvo, víno a vín­na šťava od­níma roz­um. 12 Môj ľud sa do­pytuje svoj­ho dreva, a jeho palica mu oznamuje, čo má robiť, lebo duch smils­tva uvodí do bludu, a smil­nia vytiah­nuc sa zpod s­právy svojho Boha. 13 Na temenách vr­chov obetujú a kadia na brehoch pod dubom, pod topoľou a pod brestom, lebo je dob­rá ich tôňa. Pre­to smil­nia vaše dcéry, a vaše ne­ves­ty cudzoložia. 14 Nenavštívim nep­rávos­ti na vašich dcérach, že smil­nia, ani na vašich ne­ves­tách, že cudzoložia, - lebo oni sami od­chádzajú v ú­stranie so smil­nicami a obetujú s tými, ktoré sa za­svätily nepleche. Ale ľud, k­torý nerozumie, bude porazený. Izrael ako spurná jalovica, Efraim modlár.15 Akže ty smil­níš, Iz­raelu, nech sa nedopúšťa viny Júda! A nechoďte do Gilgala ani nechoďte hore do Bét-ávena, ani ne­prisahaj­te: Jako že žije Hos­podin. 16 Lebo Iz­rael je spur­ný jako spur­ná jalovica; teraz ich bude pásť Hos­podin ako barán­ka na šírine. 17 Ef­raim sa pri­družil mod­lám, nechaj ho. 18 Ich nápoj je spur­ný, smil­nia ne­studate, milujú, jej štíty - v­ladári milujú po­tupu. 19 Vietor ho soberie (Efraima) do svojich krýdel, a budú sa han­biť pre svoje obeti.