Roháček › Hozeáš › 2

Hozeáš

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14

Výstraha pre modlárstvom.1 Po­vedz­te mojim bratom: Am­mi, a svojim ses­trám: Rucháma. 2 Pravoťte sa so svojou materou, pravoťte! Lebo ona nie je mojou ženou, ani ja nie som jej mužom. A nech od­stráni svoje smils­tvá so svojej tvári a svoje cudzoložs­tvá zpomedzi svojich pŕs, 3 aby som ju ne­vyz­liekol do naha a ne­po­stavil ju takú, jaká bola v deň, v ktorý sa narodila, a učinil by som ju podob­nou púšti a urobil by som ju podob­nou vy­práh­lej zemi a umoril by som ju smädom. 4 A nezľutoval by som sa ani nad jej syn­mi, pre­tože sú syn­mi zo smilstva. 5 Lebo ich mater smil­nila, haneb­nosť páchala tá, ktorá ich počala, pre­tože po­vedala: Poj­dem za svojimi milen­cami, ktorí mi dávajú môj chlieb a moju vodu, moju vlnu a môj ľan, môj olej a moje nápoje. Bôh oznamuje tresty za nevernosť Izraelovu.6 Pre­to hľa, opletiem tvoju ces­tu tŕnim a ohradím ju ohradou. A nenaj­de svojich chod­níkov. 7 A bude honiť svojich milen­cov, ale ich nedos­tih­ne, bude ich hľadať, ale nenaj­de. A po­vie: Poj­dem ja a na­vrátim sa k svojemu pr­vému mužovi, lebo vtedy mi bolo lepšie ako teraz. 8 A ona ne­vie, že som to ja, k­torý som jej dával obilie a vín­nu šťavu a olej a že ja som jej rozm­nožil strieb­ro a zlato, k­toré vynakladali na Bála. 9 Pre­to zase po­beriem svoje obilie v jeho čas a svoju vín­nu šťavu v jej určenú dobu a vy­trh­nem svoju vlnu a svoj ľan, upot­rebované na po­krytie jej na­hoty. 10 A tak teraz od­kryjem jej mrz­kosť pred očami jej milen­cov, a ni­ktorý z nich ju ne­vy­trh­ne z mojej ruky. 11 A učiním priet­rž všet­kej jej rados­ti, jej sviat­ku, jej nov­mesiacu a jej sobote i každej jej výročnej sláv­nos­ti. 12 A spus­toším jej vinič a jej fík, o ktorých hovorí: To mi je mzda za smilstvo, ktorú mi dali moji milen­ci; ob­rátim ich v horu, a požerie ich poľná zver. 13 A navštívim na nej dni všelijakých Bálov, ktorým kadila, a oz­dobujúc sa svojimi náušnicami a svojimi ná­hr­del­nými šper­ky chodila za svojimi milen­cami a na mňa za­bud­la, hovorí Hos­podin. Kajúcim sľubuje milosť a lásku jako ženích neveste.14 Pre­to hľa, ja ju pre­hovorím a vy­vediem ju na púšť a budem hovoriť k jej srd­cu. 15 A dám jej jej vinice až odtiaľ aj údolie Áchor za dvere nádeje, a tam odpovie ako za dní svojej mlados­ti a jako v deň, v ktorý išla hore z Egypt­skej zeme. 16 A stane sa toho dňa, hovorí Hos­podin, že ma budeš volať: Íši, a nebudeš ma viacej volať: Báli. 17 A od­stránim mená Bálov z jej úst, ani sa nebudú viacej spomínať svojím menom. 18 A učiním im sm­luvu v ten deň s poľnou zverou i s nebes­kým vtác­tvom i so zem­ským plazom a polámem lučište, meč i voj­nu a od­pracem zo zeme a spôsobím to, aby líhali bez­pečne. 19 A za­snúbim si ťa na večnosť a za­snúbim si ťa v spraved­livos­ti a v súde, v milos­ti a v m­nohom zľutovaní 20 a za­snúbim si ťa vo ver­nos­ti, a po­znáš Hos­podina. 21 A stane sa toho dňa. že sa ohlásim, hovorí Hos­podin, že sa ohlásim nebesiam, a ony sa ohlásia zemi, 22 a zem sa ohlási obiliu, vín­nej šťave a olejú, a ony sa ohlásia Jiz­reelu. 23 A rozo­sejem si ju po zemi a zľutujem sa nad Ló-ruchámou a po­viem Ló-am­mimu: Ty si môj ľud, a on po­vie: Môj Bôh!