RoháčekEzdráš9

Ezdráš

Izrael sa smieša s pohanmi. Cudzie ženy.1 A keď sa to vy­konalo, pri­stúpili ku mne kniežatá a riek­li: Ne­od­delil sa iz­rael­ský ľud ani kňazi ani Levitovia od národov zemí, ale robia podľa ich ohav­nos­tí, podľa ohav­nos­tí Kananejov, Hetejov, Ferezejov, Jebuzejov, Am­mon­cov, Moábov, Egypťanov a Amorejov; 2 lebo si po­brali, sebe aj svojim synom, z ich dcér za ženy a smiešali sa, sväté semeno, s národami zemí, a ruka kniežat a vr­ch­nos­ten­ských osôb bola pr­vá v tom pre­stúpení. 3 Keď som počul tú vec, roz­trh­nul som svoje rúcho i svoj plášť a tr­hal som si vlasy z hlavy i z brady a sedel som zdesený. 4 A shromaždili sa ku mne všet­ci, ktorí sa trias­li pred slovami Boha Iz­raelov­ho pre také prestúpenie pre­stehovaných, a ja som tak sedel zdesený až do večer­nej obeti. Kajúca modlitba Ezdrášova.5 A v čas večernej obeti som vstal od ponižovania sa majúc roz­tr­hnuté svoje rúcho i svoj plášť a kľakol som na svoje kolená a rozp­res­trúc svoje ruky k Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, 6 riekol som: Môj Bože, han­bím sa a stydím po­z­dvih­núť, môj Bože, svoju tvár k tebe, lebo naše ne­právos­ti sa rozm­nožily tak, že sahajú až nad našu hlavu, a naše pre­vinenie narást­lo, že sahá až do neba. 7 Odo dní svojich ot­cov sme vo veľkej vine až do tohoto dňa, a pre svoje ne­právos­ti boli sme vy­daní my, naši kráľovia i naši kňazi do ruky kráľov zemí, pod meč, do zajatia, na lúpež a v han­bu tvári, jako je tomu i dnes. 8 A teraz na malú chvíľku stala sa nám milosť od Hos­podina, nášho Boha, aby nám zanechal nejaký zbytok, ktorý unikol záhube, a aby nám dal kolík na mies­te svojej svätos­ti, aby náš Bôh osvietil naše oči a aby nám dal trochu ožiť v našej porobe. 9 Lebo sme boli sluhami, a náš Bôh nás ne­opus­til v našej pod­dan­skej službe, ale na­klonil k nám milosť pred perz­skými kráľmi, aby nám dal ožiť, aby sme vy­z­dvih­li dom svoj­ho Boha a aby sme po­stavili jeho pus­tiny, a aby nám dal plot v Jud­sku a v Jeruzaleme. 10 A teraz čo máme po­vedať, po tom po všetkom, náš Bože? Lebo sme opus­tili tvoje pri­kázania, 11 ktoré si pri­kázal skr­ze svojich služob­níkov prorokov po­vediac: Zem, do ktorej idete, aby ste ju zau­jali dedične, je nečis­tá zem pre nečis­totu národov tých zemí, pre ich ohav­nos­ti, ktorými ju na­pl­nili od jed­ného kon­ca po druhý vo svojej nečis­tote. 12 Pre­to teraz nedávaj­te svojich dcér ich synom ani neber­te ich dcér svojim synom za ženy a nehľadaj­te ich po­koja ani ich dob­rého a tak až na veky, aby ste sa zmoc­nili a jed­li dob­ré veci zeme a zanechali ju za dedičs­tvo svojim synom až na veky. 13 A či teraz, po tom po všet­kom, čo prišlo na nás pre naše zlé skut­ky a pre naše veľké pre­vinenie, lebo ty, náš Bože, si zdŕžal s­voj prút a ne­tres­tal si nás tak, ako by boly za­slúžily naše ne­právos­ti, a dal si nám tak­to as­poň vo zbyt­ku uniknúť záhube; 14 nuž, či by sme tedy mali zase zrušiť tvoje pri­kázania a spriaz­niť sa s týmito ohav­nými národami? Či by si sa po­tom ne­mal roz­hnevať na nás tak, až by si nás docela za­hladil, tak, že by nezos­tal ni­kto ani ne­unik­nul? 15 Hos­podine, Bože Iz­raelov, ty si spraved­livý, lebo sme po­zos­tali iba uniklý zbytok, ako to dnes vidieť. Hľa, s­me pred tebou vo svojom pre­vinení, lebo ne­možno pre­to ob­stáť pred tebou.

RoháčekEzdráš9