Roháček › 5. Mojžišova › 5

5. Mojžišova

Deuteronomium

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12
• 13
• 14
• 15
• 16
• 17
• 18
• 19
• 20
• 21
• 22
• 23
• 24
• 25
• 26
• 27
• 28
• 29
• 30
• 31
• 32
• 33
• 34

Desatoro prikázaní.1 A Mojžiš svolal všetok iz­raels­ký ľud a po­vedal im: Čuj, Iz­raelu, ustanovenia a súdy, ktoré ja dnes hovorím vo vaše uši, na­učíte sa im a budete os­tríhať, aby ste ich činili. 2 Hos­podin, náš Bôh, učinil s nami sm­luvu na Horebe. 3 Nie s našimi ot­cami učinil Hos­podin tú sm­luvu, ale s na­mi, s nami samými, ktorí tu dnes všet­ci žijeme. 4 Tvárou v tvár hovoril Hos­podin s vami na vr­chu zp­ro­stred ohňa. 5 Ja som stál medzi Hos­podinom a medzi vami toho času, aby som vám oznámil slovo Hos­podinovo, lebo ste sa báli ohňa a ne­vyšli ste na vrch. A Hos­podin povedal: 6 Ja som Hos­podin, tvoj Bôh, ktorý som ťa vy­viedol z Egypt­skej zeme, z domu sluhov. 7 Nebudeš mať iných bohov predo mnou. 8 Ne­učiníš si rytiny nijakej podoby vecí, ktoré sú na nebi hore ani tých, ktoré sú na zemi dole, ani tých, ktoré sú vo vodách pod zemou. 9 Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja Hos­podin, tvoj Bôh, som sil­ný Bôh rev­nivý, ktorý navštevujem ne­právosť ot­cov na synoch ešte i na treťom i na štvr­tom pokolení tých, ktorí ma nenávidia, 10 a činím milosť tisícim, tým, ktorí ma milujú a ktorí os­tríhajú moje pri­kázania. 11 Ne­vez­meš mena Hos­podina, svoj­ho Boha, nadar­mo, lebo Hos­podin nenechá bez po­msty toho, kto by vzal jeho meno nadar­mo. 12 Os­tríhať budeš deň soboty, aby si ho svätil, tak ako ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Bôh. 13 Šesť dní budeš pracovať a budeš konať hocijakú svoju prácu. 14 Ale sied­my deň je sobotou Hos­podinovi, tvoj­mu Bohu; nebudeš robiť nijakej práce, ani ty, ani tvoj syn ani tvoja dcéra ani tvoj sluha ani tvoja diev­ka ani tvoj vôl ani tvoj osol ani ni­ktoré tvoje hovädo ani tvoj po­hos­tín, ktorý je v tvojich bránach, aby si od­počinul tvoj sluha i tvoja diev­ka jako ty. 15 A budeš pamätať na to, že si bol sluhom v Egypt­skej zemi, a že ťa vy­viedol od­tiaľ Hos­podin, tvoj Bôh, sil­nou rukou a vy­stretým ramenom, pre­to ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Bôh, aby si svätil sobot­ný deň. 16 Cti svoj­ho otca i svoju mať, ako ti pri­kázal Hos­podin, tvoj Bôh, aby sa predĺžily tvoje dni, a aby ti bolo dob­re na zemi, ktorú ti dá Hos­podin, tvoj Bôh. 17 Nezabiješ! 18 Nezos­mil­níš! 19 Ne­uk­rad­neš! 20 Ne­povieš na svoj­ho blížneho falošného svedoc­tva! 21 Ne­požiadaš ženy svoj­ho blížneho, ani si nezaželáš domu svoj­ho blížneho, jeho poľa ani jeho sluhu ani jeho diev­ky, jeho vola ani jeho osla ani ničoho, čo je tvoj­ho blížneho. O tom, ako hovoril Hospodin s Izraelom.22 Tie slová hovoril Hos­podin všet­kému vášmu shromaždeniu na vr­chu zp­ro­stred ohňa, ob­laku a mrákavy veľkým hlasom a ne­pridal k tomu. A na­písal ich na dve kamen­né do­sky a dal ich mne. 23 A stalo sa, keď ste počuli hlas zp­ro­stred tmy a videli ste, že vrch horí ohňom, pri­stúpili ste ku mne, všet­ky hlavy vašich po­kolení i vaši starší, 24 a po­vedali ste: Hľa, Hos­podin, náš Bôh, nám ukázal svoju slávu a svoju veľkosť, a jeho hlas sme počuli zp­ro­stred ohňa; dnešného dňa sme videli, že Bôh hovoril s človekom, a žije. 25 A tedy prečo máme teraz zo­mrieť, lebo veď nás strávi ten­to veľký oheň, ak budeme ešte ďalej počúvať hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, a po­mrieme. 26 Lebo ktože je, akékoľvek telo, ktoré by počulo hlas živého Boha, hovoriaceho zp­ro­stred ohňa, ako my, aby žilo?! 27 Ty sa pri­blíž a počuj všet­ko, čo po­vie Hos­podin, náš Bôh, a ty budeš hovoriť nám všet­ko, čo bude hovoriť Hos­podin, náš Bôh, tebe, a my budeme počúvať a činiť. 28 A Hos­podin uslyšal hlas vašich slov, keď ste mi to hovorili, a Hos­podin mi riekol: Počul som hlas slov tohoto ľudu, ktoré ti hovorili. Dob­re hovorili všet­ko, čo hovorili. 29 Oj, aby mali také srdce, jako toto, aby sa ma báli a aby os­tríhali všet­ky moje pri­kázania po všet­ky dni, aby im bolo dob­re aj ich synom na veky! 30 Idi, po­vedz im: Na­vráťte sa do svojich stánov! 31 A ty stoj tu pri mne, a budem ti hovoriť všet­ky pri­kázania a ustanovenia a súdy, ktorým ich budeš učiť, aby ich činili v zemi, ktorú im ja dám, aby ju zau­jali dedične. 32 A tedy pozorujte, aby ste činili tak, ako vám pri­kázal Hos­podin, váš Bôh; ne­uchýlite sa ani napravo ani naľavo. 33 Po každej tej ces­te, ktorú vám pri­kázal Hos­podin, váš Bôh, poj­dete, aby ste žili, a aby vám bolo dob­re, a aby ste dlho žili v zemi, ktorú zauj­mete do dedičs­tva.