RoháčekDaniel9

Daniel

Sedemdesiat rokov vyplnené.1 V pr­vom roku Dária, syna Ahas­verov­ho, zo semena Médov, ktorý bol učinený kráľom nad kráľov­stvom Chal­dejov, 2 tedy v pr­vom roku jeho kraľovania ja Daniel som vy­rozumel z kníh počet rokov, o ktorých sa bolo stalo slovo Hos­podinovo k prorokovi Jeremiášovi, že sa za ne vyplnia spus­tošenia Jeruzalema, za sedemdesiat rokov. Modlitba Danielova.3 A ob­rátil som svoju tvár k Pánu Bohu, aby som ho hľadal mod­lit­bou a po­kor­nými pros­bami v pôs­te, v smútočnom vreci a v popole. 4 A mod­lil som sa vrúc­ne Hos­podinovi, svoj­mu Bohu, a vy­znával som sa a vravel som: Prosím, ó, Pane, ty silný, veľký a strašný Bože, ktorý os­tríhaš sm­luvu a milosť tým, ktorí ťa milujú a os­tríhajú tvoje pri­kázania! 5 Hrešili sme a činili pre­vrátene, páchali sme bez­božnosť a protivili sme sa, od­vrátili sme sa od tvojich pri­kázaní a od tvojich súdov. 6 Ne­počúvali sme na tvojich služob­níkov prorokov, ktorí hovorievali v tvojom mene našim kráľom, našim kniežatám a našim ot­com i všet­kému ľudu zeme. 7 Tebe, ó, Pane, spraved­livosť a nám za­han­benie tvári, jako sa to deje dnes, človeku Židovi a obyvateľom Jeruzalema a celému Iz­raelovi, blíz­kym i ďalekým, vo všet­kých zemiach, kam si ich za­hnal pre ich vierolom­nosť, ktorou hrešili proti tebe. 8 Nám, ó, Pane, za­han­benie tvári, našim kráľom, našim kniežatám a našim ot­com, lebo sme hrešili proti tebe. 9 Pánu, našemu Bohu, milo­sr­den­stvo a m­nohé odpustenia, pre­tože sme sa mu protivili 10 a ne­počúvali sme na hlas Hos­podina, svoj­ho Boha, aby sme boli chodili v jeho zákonoch, ktoré nám pred­ložil svojimi sluhami prorok­mi. 11 Ale celý Iz­rael, všet­ci prestúpili tvoj zákon a od­vrátili sa, aby ne­počuli tvoj­ho hlasu, a pre­to sa na nás vy­liala kliat­ba a prísaha, ktorá je na­písaná v zákone Mojžiša, sluhu Božieho, lebo sme hrešili proti ne­mu. 12 A po­stavil, svoje slovo, ktoré vy­riekol proti nám a proti našim sud­com, ktorí nás súdili, že uviedol na nás veľké zlo, jaké nebolo vy­konané ni­kde pod celým nebom, aké bolo vy­konané v Jeruzaleme. 13 Jako je na­písané v zákone Mojžišovom, všet­ko to zlé prišlo na nás, a p­red­sa sme sa len neusilovali upokojiť roz­hnevanú tvár Hos­podina, svoj­ho Boha, tak aby sme sa boli od­vrátili od svojich ne­právos­tí a po­zorovali na tvoju prav­du, ó, Pane! 14 A p­reto bedlivo po­zoroval Hos­podin na to zlo a uviedol ho na nás, lebo Hos­podin, náš Bôh, je spraved­livý vo všet­kých svojich skut­koch, ktoré činí, ale sme ne­počúvali na jeho hlas. 15 Avšak teraz, ó, Pane, náš Bože, ty, ktorý si vy­viedol svoj ľud z Egypt­skej zeme sil­nou rukou a učinil si si meno, jaké je tohoto dňa, keď sme už aj hrešili a páchali bez­božnosť, 16 prosím, ó, Pane, nechže sa pri všet­kej tvojej spraved­livos­ti od­vráti tvoj hnev a tvoja prch­livosť od tvoj­ho mes­ta Jeruzalema, vr­chu tvojej svätos­ti, lebo pre naše hriechy a pre ne­právos­ti našich ot­cov je ako Jeruzalem tak i tvoj ľud na po­tupu všet­kému nášmu okoliu. 17 A tak teraz počuj, náš Bože, na mod­lit­bu svoj­ho služob­níka a na jeho po­kor­né pros­by a daj svietiť svojej tvári nad svojou svätyňou, k­torá leží spustošená, pre Pána. 18 Na­kloň, môj Bože, svoje ucho a počuj; ot­vor svoje oči a vidz naše spus­tošenie i s­pus­tošenie mesta, ktoré je po­menované na tvoje meno, lebo nie pre nejaké svoje spraved­livos­ti kladieme pred teba svoje po­kor­né pros­by, ale pre tvoje mnohé zľutovania. 19 Pane, počuj! Pane, od­pusť! Pane, po­zoruj ušima a učiň; ne­od­kladaj pre samého seba, môj Bože, lebo tvoje meno je menované nad tvojím mes­tom a nad tvojím ľudom. - Gabriel chváli Daniela a dáva mu rozumieť. Mesiáš. Pustošiteľ.20 A ešte kým som ja hovoril, mod­lil som sa a vy­znával svoj hriech a hriech svoj­ho ľudu Iz­raela a pred­kladal svoju po­kor­nú pros­bu pred Hos­podina, svoj­ho Boha, za svätý vrch svoj­ho Boha, 21 a teda kým som ja ešte hovoril na s­vojej modlitbe, priletel rých­le muž Gab­riel, ktorého som videl vo videní tam na počiat­ku, a dotkol sa ma nejako o čase večernej obeti. 22 A dal mi rozumieť a hovoril so mnou a po­vedal: Danielu, teraz som vy­šiel, aby som ťa učinil schop­ného roz­umieť tajomstvám. 23 Pri počiat­ku tvojich po­kor­ných prosieb vy­šlo slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si veľmi ľúby, a tak pozoruj na slovo a roz­umej videniu. 24 Sedem­desiat týždňov je vy­merané ­vzhľadom na tvoj ľud a na mes­to tvojej svätos­ti, uzav­rieť pre­stúpenie a za­pečatiť hriech, po­kryť ne­právosť a pri­viesť spraved­livosť vekov, za­pečatiť videnie i p­roroc­tvo proroka a po­mazať svätyňu svätých. 25 A vedz a roz­umej, že odkedy vy­j­de slovo na­vrátiť Iz­raela a vy­staviť Jeruzalem až po po­mazaného voj­vodu, bude sedem týždňov, a šesťdesiatd­va týždňov, a zase bude vy­stavená ulica i priekopa, a to sa bude diať v úz­kos­ti časov. 26 A po šesťdesiatich a dvoch týždňoch bude vy­ťatý po­mazaný, a niet mu. - A mes­to i svätyňu zkazí ľud voj­vodu, ktorý prij­de a jeho koniec bude jako zá­plava a voj­na až do kon­ca, určené pus­tošenia. 27 A uzav­rie pev­nú sm­luvu s mnohými za jeden týždeň a v polo­vici toho týždňa urobí to, že pre­stane bit­ná obeť aj obet­ný dar obil­ný, a na krýd­le ohav­nos­tí ponesie sa pustošiteľ, a to až sa ú­pl­ná záhuba a to, čo je určené, vy­leje na pus­tošiteľa.

RoháčekDaniel9