Roháček › Daniel › 6

Daniel

• 1
• 2
• 3
• 4
• 5
• 6
• 7
• 8
• 9
• 10
• 11
• 12

Výtečnosť Danielova medzi spolukniežatami. Lesť jeho nepriateľov.1 Ľúbilo sa Dári­ovi ustanoviť nad kráľov­stvom sto dvad­sať sat­rapov, aby boli po celom kráľov­stve. 2 A nad nimi po­stavil tri kniežatá, z ktorých jed­ným bol Daniel, ktorým tí sat­rapovia dávali počet, aby sa kráľovi nediala škoda. 3 Vtedy pre­vyšoval ten­to Daniel tie kniežatá i sat­rapov, pre­tože bol v ňom veľký duch, a kráľ za­mýšľal ustanoviť ho nad celým kráľov­stvom. 4 Vtedy sa snažily kniežatá a sat­rapovia naj­sť nejakú príčinu proti Danielovi so strany kráľov­stva; ale ne­moh­li naj­sť nijakej príčiny ani vady, pre­tože bol ver­ný, a nenašiel sa pri ňom nijaký omyl ani vada. 5 Vtedy po­vedali tí mužovia: Nenaj­deme nijakej príčiny proti tomuto Danielovi, krome ak by sme našli proti nemu niečo dotyčne zákona jeho Boha. 6 Vtedy sa ruchom shromaždily tie kniežatá i tí sat­rapovia ku kráľovi a tak­to mu vraveli: Kráľu Dárie, ži na veky! 7 Uradily sa všet­ky kniežatá kráľov­stva, voj­vodovia, sat­rapovia, rad­covia a náčel­níci, aby kráľ ustanovil ustanovenie a vy­dal pev­nú zápoveď tak, aby každý, kto by za trid­sať dní žiadal nejakú žiadosť od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvr­hnutý do jamy ľvov. 8 A tak teraz, ó, kráľu, ustanov zápoveď a na­píš pís­mo, ktoré by ne­moh­lo byť zmenené podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa ne­mení. 9 Pre­to kráľ Dárius na­písal pís­mo a vydal zápoveď. Daniel obžalovaný a hodený medzi ľvov.10 A Daniel, keď sa do­zvedel, že bolo na­písané také písmo, od­išiel hore do svoj­ho domu (a obloky mu boly otvorené hore na jeho izbe proti Jeruzalemu), a trik­rát za deň kľakol na svoje kolená a mod­lil sa a chváliac ďakoval pred svojím Bohom, pre­to, že to tak robieval i predtýmto. 11 Vtedy sa náh­le s hr­motom shromaždili tí mužovia a našli Daniela prosiť a po­kor­ne sa mod­liť pred jeho Bohom. 12 Vtedy sa pri­blížili a hovorili pred kráľom o zápovedi kráľovej: Či si ne­na­písal zápovedi, aby každý človek, ktorý by za trid­sať dní prosil niečo od ktoréhokoľvek boha alebo človeka krome od teba, kráľu, bol uvr­hnutý do jamy ľvov? Na to odpovedal kráľ a riekol: To slovo stojí pev­ne podľa zákona Médov a Peržanov, ktorý sa ne­mení. 13 Vtedy od­povedali a riek­li pred kráľom: Daniel, ktorý je zo synov jud­ského zajatia, ned­bá na tvoje slovo, ó, kráľu, ani na t­voju zápoveď, ktorú si na­písal, ale trik­rát za deň prosí svoju pros­bu od svoj­ho Boha. 14 Vtedy sa kráľ, keď počul to slovo, veľmi za­rmútil a ob­rátil na Daniela s­voje srdce, aby ho vy­slobodil a usiloval sa až do západu sl­n­ca, aby ho vy­tr­hol. 15 Vtedy sa z­nova s hr­motom shromaždili tí mužovia ku kráľovi a vraveli kráľovi: Vedz, ó, kráľu, že Médovia a Peržania majú zákon, aby každá zápoveď a každé ustanovenie, ktoré ustanoví kráľ, bolo ne­zmeniteľné. 16 Vtedy roz­kázal kráľ, a do­vied­li Daniela a hodili ho do jamy ľvov. A kráľ od­povedal a riekol Danielovi: Tvoj Bôh, ktorému slúžiš ne­pres­taj­ne, ten ťa vy­slobodí. 17 A donesený bol jeden kameň a položený na ot­vor jamy, a kráľ ho za­pečatil svojím prs­teňom a prs­teňom svojich veľmožov, aby sa nič ne­zmenilo pri Danielovi. Daniel zachránený, jeho nepriatelia roztrhaní.18 Vtedy od­išiel kráľ do svoj­ho paláca a zt­rávil noc v pôs­te ani nedal doniesť hore pred seba hudob­né nás­troje, áno, i spánok ušiel od neho. 19 Po­tom vstal kráľ skoro ráno na ús­vite a ponáhľajúc sa išiel k jame ľvov. 20 A keď sa pri­blížil k jame, za­volal na Daniela žalost­ným hlasom. Kráľ pre­hovoril a riekol Danielovi: Danielu, služob­níku živého Boha, či ťa mohol tvoj Bôh, ktorému slúžiš ne­pres­taj­ne, vy­slobodiť od ľvov? 21 Vtedy hovoril Daniel s kráľom a povedal: Kráľu, ži na veky! 22 Môj Bôh po­slal svoj­ho an­jela, ktorý za­tvoril ús­ta ľvom, a ne­uškodili mi, lebo mi je naj­dená pred ním ne­vina, áno, ani pred tebou, ó, kráľu, ne­učinil som ničoho zlého. 23 Vtedy sa veľmi za­radoval kráľ a roz­kázal vy­tiah­nuť Daniela z jamy, a Daniel bol vy­tia­hnutý z jamy, a nenašiel sa na ňom nijaký úraz, lebo veril v svoj­ho Boha. 24 A kráľ roz­kázal, a do­vied­li tých mužov, ktorí boli osočili Daniela, a hodili ich do jamy ľvov aj ich synov aj ich ženy, a ešte ani len neboli do­pad­li na spodok jamy, keď sa ich zmoc­nili ľvi a skrúšili všet­ky ich kos­ti. Dárius velebí Boha.25 Vtedy na­písal kráľ Dárius všet­kým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývali po celej zemi: Nech je veľký váš po­koj! 26 Odo mňa vy­šlo nariadenie, aby v celom pan­stve môj­ho kráľov­stva trias­li sa a báli pred Bohom Danielovým, lebo on je živý Bôh a stojí pev­ne až naveky; jeho kráľov­stvo je to, ktoré nebude zkazené, a jeho pan­stvo bude tr­vať až do kon­ca. 27 Vy­slobodzuje a vy­tr­huje a činí znamenia a divy na nebi a na zemi, ktorý vy­slobodil Daniela z moci ľvov. 28 A tomuto Danielovi sa dob­re vodilo i v kráľov­stve Dári­ovom i v kráľov­stve Peržana Cýra.